最 悪 の 差別 と は 何 な の か! Afihan Fọto & Ọrọ pẹlu Kenji Higuchi: Kini Iru Iyatọ ti o buru julọ julọ?

Lati osi si otun: Japan fun a World BEYOND War Alakoso Joseph Essertier, NISHI Eiko, KANBE Ikuo, ati HIGUCHI Kenji.

11 月 10 日 に 名古屋 の 東 別 院 ホ ー ル で ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー は フ ォ ト ジ ャ ー ナ リ ス ト の 樋 口 健 二 さ ん に 講演 し て も ら い ま し た. 「毒 ガ ス 島」 で 働 い た 日本人 の 労 働 者 に つ い て 教 え て く れ ま し た. 興味 深 い講講 で し た. 未来 の 人 々 が 毒 ガ ス と い う 大量 破 壊 兵器 を 使 わ な い よ う に 彼 は 記録 を 取 り ま し た. 

Ni ọlá ti ọjọ iranti 100th ti ọjọ Armistice, World BEYOND War, pẹlu ifowosowopo pẹlu Mamademo, ṣeto awọn fọtoyiya pataki kan ti o ṣe afihan ati ṣiṣe pẹlu olukọni oniroyin oniroyin, Kenji Higuchi, ni Nagoya, Japan ni Oṣu Kẹwa 10, 2018.

Ifihan Kenji Higuchi ṣafihan Ijọba ti ile-iṣẹ Japan ti gaasi majele lori erekusu ikọkọ ni Japan. Orisirisi awọn kemikali ni a ṣelọpọ ati lilo si Ilu Ṣaina lakoko Ogun Sino-Japanese Keji (1931-1945). Kenji Higuchi ṣe ifọrọwanilẹnuwo pẹlu awọn oṣiṣẹ ara ilu Jaapani ti o jiya awọn iṣoro ilera to lagbara lati ṣiṣẹ ni awọn ile-iṣẹ gaasi ti majele lakoko ogun. Ijọba wọn ti bo ijiya wọn, eyiti o jẹ ki iṣẹ Kenji Higuchi ṣe pataki ni ṣiṣafihan otitọ.

Ifiranṣẹ Ọjọ Armistice kan lati ọdọ Joseph Essertier, alakoso ti Japan fun a World BEYOND War:

Tẹ fun ẹyà Gẹẹsi.

ジ ョ セ フ · エ サ テ ィ エ

2018 years 11 osu 10 Ọjọ

休 戦 記念 100 周年 に つ い て 考 え た こ と

Irunrin
100 年前 に ア メ リ カ 大 統領 ウ ッ ド ロ ウ · ウ ィ ル ソ ン は 「十四 か 条 の 平和 原則 (mẹrinla Points)」 と い う 演説 の な か で 平和 原則 を 発 表 し ま し た. そ の 演説 は 評 価 さ れ て, ウ ィ ル ソ ン は ノ ー ベ ル 平和 賞 を 受 賞 し ま受 賞 理由 の 一 つ は そ の 演説 の 影響 で す. 彼 は 次 の こ と を 言 い ま し た: ア メ リ カ が 「求 め る も の は, 我 々 特有 は な いこ と で あ る. そ し て, い (お の れ) の 生活 を 送 る こ と を を す, い の 制度 を 決 み, 力 と 利己 的 な 攻 撃 と で は な く 正義 と 公正 な 待遇 と を 他 の 諸 国民 か ら 保 heiさ れ る こ と を 望 青, 全 て の 平和 を 愛好 す る 国民, と り わ け 米 国民 の よ う な 国民 に と っ て, 世界 を 安全 な も の に す る こ と で あ る. 」

自 分 の 国 の 制度 を 外 か ら は な る を い な く, 自 分 の」と い う 概念 は こ の「 十四 か 条 」の ス ピ ー チ で に な り ま し た. 彼 は こ の 演説 を し た 日 の 一 に は っ き り と 言 い ま し た: 2 月 11 日 に" Awọn aspirations orile-ede o ni lati je 
bọwọ; eniyan le jẹ gaba lori ati ṣakoso nikan nipasẹ igbanilaaye ti ara wọn. ‘Ipinnu ti ara ẹni’ kii ṣe gbolohun lasan; o jẹ opo ilana igbese. ”簡 単 に 言 う と 「そ れ ぞ れ の 国 の 国民 の 意志 を 無視 し て は い け ま せ ん. 国民 の 許可 を 得 な け れ ば, そ の 国民 を 支配 し て は い け ま せ ん.「 民族 自決 」は 口 だ け で は あ り ま せ ん.実 施 す る 大 切 な 原則 で す 」と ウ ィ ル ソ ン は 言 い ま し た.

この原則は、大日本帝国の植民地支配下にあった朝鮮半島の人々の民族自決の意識を高め、次の年1919年の3月1日、3・1運動という独立運動が始まりました。しかし、アメリカや西洋の国々は、朝鮮半島、中国、フィリピンなどの非白人の国には「民族自決」を認めませんでした。

こ の 100 年 間, 朝 の 一 覧が 多 く の 人 々 の 自由 と が ま す

英語 紀 の 色 々 な 草 の 根 の 活動家 は よ く "Ko si idajọ, ko si alaafia!" と い い ま す. 朝堂 半島 や 沖 縄, 北 東 ア ジ ア 全体 の, こ の 100 年 間 の 歴 史 を 振 り 返 っ て み る と, 正 に "Ko idajọ, alaafia! "酷 い 不 正義 は い つ も 戦 争 と 繋 が り ま す.

休 ス ス タ ー 
こ ん こ の ア ン チ ッ ク チ ン の 一 員 だ っ た 安江菊 美 さ ん の こ と ば を 引用 し ま す: 「つ い て い っ て い る が い た.」 フ ァ イ チ ッ ク が い た.武 も い い 武器 を 使 っ ち ゃ い け な い. 」[I]

安 江 さ ん は 10 歳 の 時 に, 満 州 に 住 ん で い ま し た. そ の 当時, ソ 連 軍 の 「性 接待」 と し て い い こ れ こ れ た ん に う し た 」安 江 さ んは, 戦 争 は 弱 い 立場 の 女性 や 子 供 が 被害 者 と な る こ と ば は, 一 言 で 言 う と, ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · 「武器 を 使 っ ち ゃ い け な い」 と い う 考 え で す. 一 人 一 人 の 命 は と て も 大 切 だ か ら, 「話 し 合 い は 何 年 か か っ て も い い」 で す. ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー は 戦 争 の 無 い 世界 を 目 指 し て ま す.

な ぜ ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー は ア メ リ カ で 2014 年 に 始 ま っ た か, な ぜ 休 戦 記念 日 を 大 切 に し て い る か と い う と, 一 つ は ア メ リ カ で は 平和 を 祝 う 祝 日 は 休 戦 記念 日 し か な い か ら で す. 戦 争 を 祝 う 祝 日 はた く さ ん あ り ま す が, 戦 争 と い う 悲劇 を 認 め て, 戦 争 で 亡 く な っ た 人 々 や 苦 労 し た 人 々 を 思 い 出 す 日 は 休 戦 記念 日 し か あ り ま せ ん. 今 ア メ リ カ で は 休 戦 記念 日 を 「ベ テ ラ ン ズ · デ ー」 (復員 軍人 の 日) と い いま す が, 朝堂 戦 争 が 始 ま っ た 1940 年代 の 終 つ ス · デ ー (休 戦 記 念 日) 米 政府 は 勝 手 に 休 戦 記念 日 を 復員 軍人 の 日 と 意味 を だ え てし ま い ま し た. 私 た ち ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー は 元 の 意味 に 取 り 戻 そ う と し て い ま す.

O ṣeun ni ọjọ ti o wa ni alaafia. (「休 休 戦 記念 取 り 戻 し ま ょ う」). (「休 休 日 し し し ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ ょ)[Ii] 日本 で は。 年 年。。。。。。。 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年 年世界 中 の た く さ ん の 国 々 の 人 々 は 「平和 に な っ て よ か っ た」 と 祝 い ま し た. 「戦 争 を 止 め よ う!」 と い う 声 が 多 か っ た の で す. あ る 歴 史家 が 言 う に は 「経 済 的 な 面 か ら 言 うと, 第 一次 世界 大 戦 で 勝 っ た の は ア メ リ カ と 日本 で す. 」[Iii] 正確 に い う と, ア メ リ カ と 日本 の 政府 が 勝 ち ま し た. ア メ リ カ と 日本 の 一般 市民 の 中 で, 帝国主義 を 望 む 人 は き っ と 少 な か っ た で し ょ う. こ の 二 つ の 政府 の 権 力 拡 大 は う ま く い き ま し た. 大日本 帝国 と い う 帝国 が 拡 大 で き ま し た し, ア メ リ カ の 軍事 産業 が 拡 大 さ れ ま し た.

第一次世界大戦でヨーロッパの国々は、人的、物的にも大きな被害を受けました。日本は日露戦争でロシアに勝利し、20世紀の始めに正に帝国となりました。1914年ごろにアメリカと同じように三国協商側から参戦した大日本帝国海軍はドイツのミクロネシアの島を取り、ヨーロッパの企業は日本の企業に負け始めました。第一次世界大戦後の大日本帝国の経済拡大は日中戦争と繋がりましたが、日本では休戦記念日はあまり知られていません。第一次世界大戦はヨーロッパでも第二次世界大戦と繋がりました。 (https://www.japantimes.co.jp/news/2008/11/09/national/history/from-heroes-to-zero-with-fateful-strings-attached/#.W-Esvi2B2qB) 大切な歴史なのに、アメリカ人も日本人と同じようにあまり学校でその歴史を教えてもらっていません。


毒 ガ ス で 苦 労 し た 中国 人 

中国 で の 毒 ガ ス の 歴 史 に つ い て, 私 は ま だ 勉強 し 始 め た ば か り で す. 大 日本 帝国 の 政府 一 実 際 で す る, 大勢 の 中国 人死 は し ま た.ネ ッ ト で 見 付 け ま し た: 

https://apjjf.org/-Eric-Johnston/1776/article.html  この記事はAsia-Pacific Journal: Japan Focusに載った記事です。(日本語で「アジア太平洋ジャーナル:ジャパンフォーカス」。私はとても信頼していて自分の記事も載せてもらったことがあり、『東京新聞』や『週刊金曜日』の翻訳も載せてもらいました。) 中国の歴史家によると1万人の中国人は日中戦争で毒ガスによって殺されたと書いてあります。(Chinese historians say some 10,000 people were killed in over 2,000 gas attacks carried out by Japanese forces between 1931 and 1945. Today, unexploded shells continue to surface in China).

https://apjjf.org/2011/9/36/Vivian-Blaxell/3596/article.html  この記事によると、中国・チチハル市で2003年、大日本帝国が中国に残した毒ガスが漏れて1人が死亡、43人が負傷しました。今も日本が遺棄した毒ガスは中国の人々を苦しめています。

https://www.foxnews.com/story/japanese-world-war-ii-era-poison-gas-bombs-unearthed-in-china   今、日本政府は中国政府と共に残された毒ガス兵器の回収や廃棄処理作業を始めていますが、作業の進捗状況は遅く、さらに多くても10%程度しか処理しない方針です。(桜花学園大学の高文軍先生に教えて頂きました。)

ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー っ て 何 の 団 体? 

175 ヶ 国 の one one one one one one one one one one only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only only ”not one one one only only only only onlyで は な い) を 思 い 出 さ せ ま す. ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー の 平和 宣言 は 日本語 で も お 読 み い た だ け ま す: 

ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー 関係 の 活動家 は た く さ ん い ら っ し ゃ い ま す が, 今 回 は 二人 だ け 紹 介 致 し ま す. ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー 代表, お よ び ア メ リ カ 支 部長 は, デ イ ビ ッ ド · ス ワ ン ソ ン さ ん で す. 彼 は 今年 US Alafia Memorial Foundation (ア メ リ カ 平和 メ モ リ ア ル 基金) か ら 平和 賞 を 受 賞 し ま し た.[Iv] 表彰 盾 に は 「イ ン ス ピ レ ー シ ョ ン を 与 え て く れ る あ な た の 反 戦 の リ ー ダ ー シ ッ プ や 文章, 思想, 組織 は 平和 の 文化 を 築 き 上 げ る こ と に 貢献 し ま し た.」 と 書 い て あ り ま す.[V] こ の 10 年 間 で 受 賞 し た の は, 例 え ば メ デ ィ ア · ベ ン ジ ャ ミ ン さ ん や チ ェ ル シ ー · マ ニ ン グ さ ん, ノ ー ム · チ ョ ム ス キ ー さ ん, ア メ リ カ 合衆国 下 院 の デ ニ ス · ク シ ニ ッ チ さ ん (エ リ ー ト の 政治家 の 間 で 珍 し い で す が, 彼 は 反 戦 政治家で す), キ ャ シ ー · ケ リ ー さ ん で す.[vi]

ア フ ィ リ エ イ ト に な っ た 団 体: コ ー ド · ピ ン ク ジ ャ ミ ン さ ん が 始 め た, ア メ リ カ の 有名 な 平和 団 体 で す.[vii] メ デ ィ ア · ベ ン ジ ャ ミ ン は 「も う 戦 争 は さ せ な い! - ブ ッ シ ュ を 追 い つ め る ア メ リ カ 女性 た ち」 の 著者 で す. 彼女 は ド ロ ー ン (無人 の 暗殺 飛行 機) に つ い て ア メ リ カ 人 に 知 ら せ て く れ た 反 戦 活動家 で す. 最近 彼女 は イ ラ ン に 対 し ての ア メ リ カ の 軍国主義者 を 批判 し た, 非暴力 直接 行動 を し ま し た:
a) http://parstoday.com/ja/news/world-i47976 こ れ は 日本語 の ウ ェ ブ サ イ ト で す. 

b) https://therealnews.com/stories/in-viral-video-medea-benjamin-confronts-trump-official-on-iran イ ラ ン は 以上 の 映像 映像 を。 英語 圏 の の 人 々 そ うた で し ょ う。

c) ベ ン ジ ャ ミ ン さ ん は ワ ー ル ド · ビ ヨ ン ド · ウ ォ ー の 今年 の カ ナ ダ · ト ロ ン ト 市 で の 反 戦 カ ン フ ェ レ ン ス に 参加 し ま し た. 私 も 参加 し, イ ラ ン へ の 攻 撃 に 反 対 す る 彼女 の 素 晴 ら し い 講演 を 聴 き ま し た. ワ ー ル ド · ビ ヨ ンド ・ ウ ォ ー の HP に も YouTube に も 載 っ て ま す。

そ れ 以外 に 私 の 尊敬 し て い る 人 々 

こ の 100 年 間 を 振 り 返 っ て 考 え る 時 に, 戦 争 の 全 て の 被害 者 を 忘 れ な い よ う に し ま し ょ う. 騙 さ れ た 兵 隊 た ち が 亡 く な り ま し た. そ し て 罪 の 無 い 多 く の 一般 市民 が 亡 く な り ま し た. さ ら に 障害 者 とな っ た 人 々 や 難民 に な っ た 人 々, 軍事 的 な 性 暴力 被害 を 受 け た 女性 た ち, 戦 争 の い で 男性子 ど も た ち, 友人 を 亡 く し た 人 々.

こ れ ら の 戦 争 で 苦 し め ら れ た 人 々 を お も い, 国家 暴力 に 反 対 し て き た 人 々 に 感謝 し ま し ょ う. 明治 時代 の 日本 で は 「平民 新聞」 の ジ ャ ー ナ リ ス ト た ち. (私 は 明治 時代 の 日本 文学 に つ い て 研究 し て い る の で, 明治 時代 の 反 戦 を 思 れ な ま す. osise ti awọn World で す.) そ の 戦 争 の 前 と 後 で 反 対 し た の は 例 え ば ヘ ン リ ー · デ イ ヴ ィ ッ ド · ソ ロ ー や ロ ー ザ · ル ク セ ン ブ ル ク, キ ン グ 牧師, ジ ョ ン · レ ノ ン, 金大中 (キ ム · デ ジ ュ ン), ア ル ン ダ テ ィ · ロ ​​イ 氏, サ ー ロ ー節 子 氏, 山城 博 治 氏 が い ま す.

何 と か 生 き 残 っ た 被 爆 者 の 声 を 忘 れ な い よ う に し ま し ょ う. 彼 ら は 「ノ ー モ ア ナ ガ サ キ, ノ ー モ ア ヒ ロ シ マ」 と 英語 で こ の ス ロ ー ガ ン を 繰 り 返 し ま し た. 長崎 と 広 島 の 虐殺 に 付 け 加 え て 「ノ ー モ ア フ ァ ル ー ジ ャ や, ノ ー モ ア ソ ン ミ村, ノ ー モ ア グ ア ン タ ナ モ, ノ ー モ ア キ リ ン グ · フ ィ ー ル ド, ノ ー モ ア 南京 」と い う 気 持 ち で 戦 争 を 無 く し, に を 際 を し い な る.


[I] https://apjjf.org/2017/18/Masaru.html   The original article appeared in Tokyo Shimbun on 2 July 2017:  佐藤大「軍国主義全体反対だ」『東京新聞』朝刊(2017年7月2日)の中で82歳の時の安江菊美様が引用された。

[Ii] https://worldbeyondwar.org/veterans-group-reclaim-armistice-day-as-day-of-peace/

[Iii] Wole ni Paul L. Atwood, Ogun ati Ottoman: Aye Amẹrika ti Amẹrika (Pluto, 2010), Abala 7, "A Ṣe Ayé Kanile Fun Okan Ogun." Akọsilẹ atilẹba lati William R. Keylor, Awọn ogun ọdun ọdun aiye: itanran agbaye (Oxford UP, 1984), p. 73.

[Iv] https://worldbeyondwar.org/2018-peace-prize-awarded-to-david-swanson/

[V] https://i2.wp.com/davidswanson.org/wp-content/uploads/2018/08/peaceaward.jpg

[vi] キ ッ ク タ ー で す.http://democracynow.jp/video/20100913-2

[vii] 英語 で は ベ ン ジ ャ ミ ン さ ん は た く さ ん の 本 を 書 き ま し た. 米 イ ラ ン 関係 の 歴 史 に つ い て の 本 が 今年 出 ま し た: Ninu Iran: Itan gidi ati iselu ti Islam Republic of Iran (OR Awọn Iwe, 2018).

 10 November 2018

Joseph Essertier, Alakoso, Japan fun a World BEYOND War"
Ni Ọjọ Ọṣẹ Ọjọ Ọjọ Ọrun wa Ọjọ 100 ni Higashi Betsuin Hall ni Nagoya, Japan "

ifihan

Ni ọdun 100 sẹyin Alakoso AMẸRIKA Woodrow Wilson ti sọ ọrọ “Awọn Oju mẹrinla” rẹ, pẹlu awọn ilana rẹ fun alaafia. A fun Wilson ni ẹbun Nobel Alafia ni idanimọ fun ilowosi yii. Ipa ti ọrọ rẹ ṣe jẹ ọkan ninu awọn idi ti wọn fi fun un ni Ẹbun. O sọ atẹle yii: “Ohun ti a beere ninu ogun yii, nitorinaa, kii ṣe nkan pataki si ara wa. O jẹ pe agbaye ni o jẹ ki o baamu ati ailewu lati gbe ni; ati ni pataki pe o ni aabo fun gbogbo orilẹ-ede ti o nifẹ si alaafia eyiti, bii tiwa, fẹ lati gbe igbesi aye tirẹ, pinnu awọn ile-iṣẹ tirẹ, ni idaniloju ododo ati ibaṣowo ododo nipasẹ awọn eniyan miiran ni agbaye bi o lodi si ipa ati amotaraeninikan ìbínú. ”

Bẹẹni, gbogbo eniyan fẹ lati gbe ni ailewu. Wọn fẹ lati pinnu awọn ile-iṣẹ ti ara wọn pẹlu awọn eniyan ti orilẹ-ede wọn, ati pe ko ni awọn ipinnu ti awọn eniyan ti ita ilu wọn ṣe. Wilisini n sọ pe, jẹ ki a fi opin si "ipa ati ifẹkufẹ ti ara ẹni." Erongba ti "ipinnu ara ẹni" ni a ṣe olokiki nipasẹ ọrọ rẹ "Mẹrinla". Nipa osu kan nigbamii, ni Oṣu Kẹsan 11th, ó tẹnu mọ́ kókó yìí, ní mímú kí ó túbọ̀ ṣe kedere: “A ní láti bọ̀wọ̀ fún àwọn ìfẹ́-ọkàn ti orílẹ̀-èdè; eniyan le jẹ gaba lori ati ṣakoso nikan nipasẹ igbanilaaye ti ara wọn. ‘Ipinnu ti ara ẹni’ kii ṣe gbolohun lasan; o jẹ opo ilana igbese. ” Wilson n sọ, ni ipilẹṣẹ, “Ifẹ ti awọn eniyan ti orilẹ-ede kọọkan ati gbogbo orilẹ-ede ko gbọdọ ṣe akiyesi. Ko si ẹnikan ti o le ṣe akoso awọn eniyan laisi igbanilaaye wọn. ‘Ipinnu ara ẹni’ kii ṣe gbolohun lasan ti o yẹ ki a fun ni iṣẹ ẹnu. O jẹ opo pataki ti o gbọdọ jẹ adaṣe. ”

Awọn eniyan ti ile-iwọle Korea ti mu ọrọ Wilson si okan wọn o si bẹrẹ igbiyanju fun ominira ti a npe ni "Àkọkọ Mimọ Akọkọ" lori 1st ti Oṣu Kẹsan 1919. Ibanujẹ, sibẹsibẹ, fun awọn eniyan ti Ilu Korea, China, Philippines, ati ọpọlọpọ awọn orilẹ-ede ni ayika Pacific, awọn oludasile ti Yuroopu ati Amẹrika ko ṣe ifarahan "ipinnu ara ẹni"; o jẹ gbolohun ọrọ kan ti wọn fi fun iṣẹ iṣẹ. Washington ati awọn ipinle miiran ti Oorun ko lo "ipinnu ara ẹni" si awọn orilẹ-ede ti awọn eniyan ko funfun.

Biotilẹjẹpe otitọ awọn milionu eniyan ti ile-iṣẹ Korean ti beere fun ara ẹni-ipinnu ati sise lile fun u, wọn ko ti ṣe atẹle rẹ. Aye awọn ipilẹ ogun awọn AMẸRIKA lori ilẹ wọn jẹ ẹri ti eyi. Niwọn igba (AMẸRIKA ati Japan) tẹsiwaju lati gbe ọwọ si adehun Abo Amẹrika-Japan, Japanese ko le gbadun ipinnu ara ẹni ni itumọ otitọ ti ọrọ naa. Orilẹ-ede ti o wa ni ibi ti a ti bi mi ati pe o dide ni o nmu wahala rẹ. Fun eleyi, Mo fi ṣagbega tọkàntọkàn.

Ọpọlọpọ awọn iru awọn ajafitafita agbegbe ni awọn orilẹ-ede Gẹẹsi sọ, "Ko si idajọ, ko si alaafia!" Ti o tun wo awọn ọdun 100 ti o ti kọja julọ lori Itan Korea, ni Okinawa, ati ni Northeast Asia ni apapọ, otitọ jẹ otitọ, ṣe kii ṣe bẹẹ? Iwa-ẹjọ aiṣededebi nigbagbogbo n lọ si ogun.

Awọn isopọ laarin Ọjọ Armistice, World BEYOND War, ati Ipaba Ipabajẹ

"Daradara, ogun, o mọ, niwon o nigbagbogbo wa fun awọn alailera, o jẹ nkan ti o gbọdọ ko ṣee ṣe. Ko ṣe pataki bi ọdun melo ti o gba lati sọ ọ jade, o ko gbọdọ lo awọn ohun ija. "[I] Awọn wọnyi ni awọn ọrọ Iyaafin YASUE Kikumi lati Agbegbe Agbegbe ti Kurokawa. Kurokawa jẹ apakan bayi ti Shirakawa-cho, Gifu Prefecture. (Awọn ọmọbirin ọdọ ati ọdọ awọn obinrin ni a fi ranṣẹ nipasẹ agbegbe tiwọn lati pese “awọn iṣẹ” ibalopọ si awọn ọmọ-ogun Soviet Red Army ni ireti lati ni idaniloju iwalaaye ti Kurokawa Settler Community ati ọna ailewu ti Ilu pada si Japan ni ibẹrẹ ijatil Japan ni 1945 ).

Ni ọjọ ori 10, Ọgbẹni Yasue n gbe ni Manchuria. (AKA, "Manchukuo" ni Kannada; "Manshūkoku" ni Japanese.) Manchukuo jẹ agbala ti ilu ijọba ti Ijọba Japan ni Northeast China ati Mongolia Inner lati 1932 titi 1945. Ni ọjọ-ori 10, o gbọ pe awọn ọmọbirin lati agbegbe rẹ, agbegbe ti Kurokawa Settler, ni a ṣe lati ṣe "awọn iṣẹ isinmi" fun awọn ogun ogun Soviet Red Army. Awọn ọrọ rẹ sọ ọrọ kukuru ni ero kukuru World BEYOND War ati ero mi. O jẹ ero pe "Iwọ ko gbọdọ lo awọn ohun ija." Niwon igbesi aye olukuluku ati olukuluku jẹ pataki, "Ko ṣe pataki ọdun melo ti o gba lati sọ ọ." World BEYOND War ni ifojusi fun aye kan nibiti ko si ogun.

Bi idi ti World BEYOND War bẹrẹ iṣẹ rẹ ni Amẹrika ni 2014, ati idi ti Day Armistice ṣe pataki si wa, daradara, idi kan ni nitoripe o wa ni awọn akoko isinmi eyikeyi nigba ti a ba ni alafia. Ọjọ Armistice ni gbogbo ohun ti a ni. Ọpọlọpọ ọjọ ni o wa nigba ti a ṣe ogun, ṣugbọn ọjọ ti a ba ṣe akiyesi ajalu ogun, ati nigba ti a ba ranti awọn eniyan ti o ku ninu ogun ati awọn eniyan ti o jiya ninu ogun, ni Ọjọ Armistice. Ọjọ ọjọ Armistice ni a npe ni "Ọjọ Ogbologbo" ni AMẸRIKA ni bayi, ṣugbọn titi o fi di opin awọn 1940s, nigbati Ogun Koria ti bẹrẹ, (11th ti Kọkànlá Oṣù) ti a npe ni "Day Armistice." O jẹ ijoba AMẸRIKA, kii ṣe arinrin America, ti o tun yi itumọ atilẹba ti Armistice ọjọ. A ni World BEYOND War fẹ lati pada ọjọ naa si itumọ atilẹba rẹ.

Eyi kii ṣe ni AMẸRIKA, ṣugbọn ọpọlọpọ awọn Amẹrika ti o fẹ alaafia n sọ bayi pe, "Jẹ ki a gba Ọjọ Armistice pada gẹgẹbi ọjọ alafia."[Ii] Ni ilu Japan, ọjọ yii ni a npe ni "Ọjọ Alaafia Agbaye" (ie, Sekara Irinṣẹ Kinni). Orukọ naa fun ọjọ le paapaa dara julọ. 100 ọdun sẹhin ọla (ie 11 Kọkànlá Oṣù 1918), "ogun nla" (taisen Oju asoju) ti Ogun Agbaye Ọkan wa opin si. Ni ọdun kan nigbamii, ni Oṣu Kẹwa 1919, awọn eniyan ni ọpọlọpọ awọn orilẹ-ede ṣe ayẹyẹ pẹlu ero ti "Mo ni inudidun pe alaafia ti de." Wọn sọ pe, "Ẹ jẹ ki a ko ni ija diẹ sii." Gẹgẹbi akọwe kan kọwe, "Ninu aje ojuami wo, Ogun Agbaye akọkọ ti United States ati Japan ti gba. "[Iii] O jasi o tọ. Awọn US ati awọn Empire ti Japan gba. Daradara, lati wa ni pato, awọn awọn ijọba ti US ati Japan gba. Mo ṣeyemeji pe ọpọlọpọ awọn Amẹrika ti o wa ni Amẹrika ati Japanese ti o fẹ lati ṣe alabapin ninu iru awọn ijọba ti o wa. Agbara ti awọn ijọba meji wọnyi ni a ti ni afikun si ilọsiwaju. Ijọba ti Ottoman ti Japan ti ṣe afikun. Awọn ile-iṣẹ apa ile AMẸRIKA ti fẹrẹ sii. 

Ọpọlọpọ awọn agbara European ni iparun nipasẹ Ogun Agbaye I. Japan, ti ṣẹgun Russia ni Ogun Russo-Japanese (1904-05), di ijọba otitọ ni ibẹrẹ ti 20th ọdun. Lọgan ti Empire of Japan ti di egbe (de facto) ti Triple Entente ni akoko kan pẹlu 1914, o gbe kuro ni awọn ere Germany ni Micronesia, awọn ile-iṣẹ Europe si bẹrẹ si padanu awọn ipin oja si awọn ile-iṣẹ Japanese. (Onkọwe akọwe America Bruce Cumings kọwe pe, "Awọn ọdun ogun bẹrẹ pẹlu ijapọ ti Russia ti Russia ati igbiyanju rẹ lọ si ilọsiwaju agbaye, eyiti o tun fa Japan si ajalu gẹgẹbi apọn si ọwọ ina").[Iv]

Laibikita otitọ ni awọn asopọ pataki laarin idagbasoke aje ti Ottoman ti Japan lẹhin Ogun Agbaye I ati Ogun keji-Sino-Japanese (1937-45), diẹ imọ-ọjọ Armistice wa ni Japan. Awọn asopọ pataki wa laarin Ogun Agbaye I ati Ogun Agbaye II ni Europe, ju.[V] Biotilejepe itan yii jẹ pataki, Awọn Amẹrika, ju, bi Japanese, ko ni kọ ẹkọ pupọ nipa rẹ ni ile-iwe.

Awọn oniṣẹ Kannada ti Ija Iparaba

Mo ti bẹrẹ lati kọ ẹkọ nipa itan ti gaasi oloro ni China. Ijọba ijọba ti Ottoman ti Japan ti lo ikun ti o nfa ni awọn ogun wọn lodi si Kannada. Dajudaju, ọpọlọpọ awọn Kannada ti ku ati ti o farapa. Fun apeere, nibi ni diẹ ninu awọn ọrọ ti Mo ri lori Intanẹẹti:

1. https://apjjf.org/-Eric-Johnston/1776/article.html Nkan yii “Okunoshima: gaasi majele ti o kọja belies iscol’s serenity” han ni Asia-Pacific Journal: Japan Focus. (Ninu Japanese a pe iwe iroyin yii ni ア ジ ア 太平洋 ジ ャ ナ ナ ル : ャ ャ パ ・ フ ォ ー カ In Tokyo Shimbun ati Wo Kin'yobi ). "Awọn onirohin Kannada sọ pe awọn eniyan 10,000 kan pa ni awọn ikolu 2,000 ikolu ti awọn ologun Jaapani ṣe laarin 1931 ati 1945. Loni, awọn ibon nlanla ti ko ṣalaye tẹsiwaju lati ṣalaye ni China. "

2. https://apjjf.org/2011/9/36/Vivian-Blaxell/3596/article.html "Ni opin ọjọ ooru ti awọn 2003 awọn alakoso ile-iṣẹ lori aaye kan ni Qiqihar (Heilongjiang ekun) ti da oke kan ti awọn ohun ija ti awọn ohun ija ti awọn Japanese jagun 58 ọdun sẹhin. Awọn ohun ija ti o dara ti ko dara julọ ti jo gaasi jesi [ie, eweko gaasi]. Okan kan ti kú ati 43 ti o ni ipalara patapata nipasẹ gbigbe si gaasi. Ọgọrun-mejidinlogun Ilu Gẹẹsi fi ẹsun kan si Ijoba ti Japan ni ẹjọ ilu ti Tokyo, ti o sọ pe bilionu 1.4 ni biinu. Ni 2010, onidajọ naa ṣe akoso wọn. O mọ pe awọn ohun ija ni Japanese, ti a ti sin nipasẹ awọn eniyan ologun Jaapani, ati pe ijoba Ilẹba le ti sọ asọtẹlẹ fun awọn eniyan ti o farahan awọn ohun ija. Laifikita, adajọ naa ṣe idajọ pe ijoba Ilẹba Japan ko ni idajọ fun ijabọ gaasi, ati pe ko ṣe idajọ fun iku ati ipalara ti o ṣẹlẹ. "

3. https://www.foxnews.com/story/japanese-world-war-ii-era-poison-gas-bombs-unearthed-in-chinaIjoba ijọba Japanese ti bẹrẹ sii kojọpọ awọn bombu ikun ti nfa ati fifọ wọn pa pọ pẹlu ijọba China, ṣugbọn o dabi ẹnipe ijọba ti China nbeere pe Japan yara soke iṣẹ naa. (Mo gbọ lati ọdọ Ọjọgbọn Gao Wen-jun ti Yunifasiti Ohkagakuen ni Nagoya wipe ni ọpọlọpọ, nikan ipin mẹwa ti gaasi ipalara ni Ilu China ni a ṣe eto lati di mimọ nipasẹ ijọba Japan).

4. https://apjjf.org/-Kato-Takeo/2106/article.html "Isinmi ti Ogun Ile-Ogun II ti Ogun Ilu Ogun ti Ilẹ Gẹẹsi ti Ilẹ Gẹẹsi ti Nilẹ ni Japan Lori Lori"

5. http://www.chinadaily.com.cn/world/2017-08/18/content_30780546.htm "Iwe itan ni ilu Japan ṣe afihan itanjẹ dudu ti" erekusu ikun ti gaasi ""

Iru Ohun ti Nkan Ni World BEYOND War?

Awọn eniyan 70,000 ni awọn orilẹ-ede 175 ti fowo si World BEYOND WarAfihan ti Alafia. Eyi jẹ ki n ronu awọn ọrọ inu orin John Lennon “Fojuinu”: “Ṣugbọn emi kii ṣe ẹnikan nikan.” Ikede Ikilọ ti Ara ilu Japanese ti oju-iwe Alafia wa ni https://worldbeyondwar.org/japanese/ .

Mo fẹ lati ṣe afihan si ọ ni bayi o kan meji ninu awọn alagbaja ti o ṣiṣẹ fun tabi ti o ṣepọ pẹlu World BEYOND War: David Swanson ati Medea Bẹnjamini. David Swanson ni oludari ti World BEYOND War ati Alakoso Amẹrika fun a World BEYOND War. O fun un ni ẹbun alafia lati US Foundation Peace Memorial Foundation ni ọdun yii ni awọn Alagbagbo Alafia fun Alafia. Iwe-ẹri rẹ sọ "Awọn ẹniti nṣe igbaniloju lodi si ijari, awọn iwe, awọn ọgbọn, ati awọn ajo ṣe iranlọwọ lati ṣẹda aṣa alaafia."[vi] Awọn ẹlomiran ti o gba aami yi ni awọn ọdun 10 to koja ni Medea Benjamin, Chelsea Manning, Noam Chomsky, ati Dennis Kucinich (ti a bi ni Oṣu Kẹwa 8, 1946, ti o jẹ oselu oloselu laarin awọn oselu elite ni States), ati Kathy Kelly.[vii]

Koodu Pink jẹ alafaramo ti World BEYOND War. Code Pink jẹ ajọ alaafia olokiki ni Ilu Amẹrika ti Medea Benjamini dá. Bakannaa Bẹnjamini jẹ ọkan ninu awọn onkọwe iwe Japanese ti o wa ni oju-iwe. A Ko Jẹ ki Awọn Wọn Ṣe Ogun! Awọn Obirin Ninu Ilu Amẹrika ti Wakọ Bush sinu Igun: Duro Ajaja Nla Bayi ).[viii] O jẹ alagbodiyan ti o ti ni egbogi ti o fun America nipa awọn drones. Ni iṣẹ kan to ṣẹṣẹ ṣe, o ti ṣiṣẹ ninu awọn iṣẹ ti kii ṣe iwa-ipa lati ṣe idaniloju ija-ija US lodi si Iran:

https://therealnews.com/stories/in-viral-video-medea-benjamin-confronts-trump-official-on-iran Mo gbọ pe ọpọlọpọ awọn eniyan ni Iran ti ri fidio yi. Mo dajudaju pe ọpọlọpọ awọn eniyan ni awọn orilẹ-ede Gẹẹsi ti tun ri i.

Ọmọbinrin Benjamini jẹ agbọrọsọ ọrọ pataki ni World BEYOND WarApejọ alatako ni Toronto, Canada. Emi, paapaa, kopa, mo gbọ pe o nfun awọn ikowe meji. O fun awọn ọrọ iyalẹnu ti o tako awọn ikọlu lori Iran. O le wo awọn ọrọ rẹ lori World BEYOND War oju iwe webu.

Awọn ẹlomiran Mo niwọwọ

Nigba ti a ba wo pada ni awọn ọdun 100 kẹhin, jẹ ki a ranti gbogbo awọn olufaragba ogun. Awọn ọmọ-ogun ti awọn ẹlomiran ti tan tan ti ku. Ọpọlọpọ awọn alagbala alailẹṣẹ ti ku. Pẹlupẹlu, ogun ti wa ni awọn eniyan; awọn eniyan ti ṣe awọn asasala nipasẹ ogun; awọn obirin ti ni ipalara ibalopọ ninu iwa-ipa ibalopo ti ogun nitori ogun. Awọn eniyan ti o jiya lati ọdọ PTSD, awọn obirin ti ko ni anfani lati fẹ nitori pe awọn ọkunrin to kere ju ti ogun ko pa ọpọlọpọ awọn ọkunrin, awọn ọmọde alainibaba, ati awọn eniyan ti o ti sọnu awọn ọrẹ wọn.

Nitorina jẹ ki a dupe lọwọ awọn eniyan ti o ro nipa iru awọn eniyan ti o jiya lati ogun ati awọn ti o ṣe igbiyanju fun awọn ti o pa nipasẹ iwa-ipa ipinle. Ni Japan ni akoko Meiji (1868-1912), awọn onise iroyin naa wa Heimin Shimbun irohin. (Mo ṣe ayẹwo awọn iwe imọran Japanese ti akoko Meiji, nitorina ni mo ṣe ranti awọn alagbaja ti o lagbara ti akoko Meiji). Ni Amẹrika, awọn oniṣẹ iṣẹ ti Agbaye (IWW), Eugene Debbs, ati Helen Keller kọju Ogun Agbaye I. Niwaju ati lẹhin Ogun naa, awọn miran wa, gẹgẹbi Henry David Thoreau, Rosa Luxembourg, Rev. Martin Luther King , Jr., John Lennon, Kim Dae-jung, Setsuko Thurlow, ati YAMASHIRO Hijiji.

Jẹ ki a ranti awọn ohun ti awọn ti o ni ipalara ti o ye ogun. Wọn ti tun sọ awọn ọrọ naa, “Ko si Nagasakis mọ! Ko si Hiroshimas mọ! ” ni ede Gẹẹsi. Jẹ ki a ṣe alabapin si iṣipopada kan ninu eyiti a ṣe imukuro ogun gangan ati gbesele ogun, pẹlu rilara ti fifi si atokọ wa awọn ipakupa ni Nagasaki ati Hiroshima: “Ko si awọn Fallujah diẹ sii! Ko si Ile-iṣẹ mi mọ! Ko si Guantanamos diẹ sii! Ko si awọn aaye pipa diẹ sii! Ko si Nankings mọ! ”


[I] https://apjjf.org/2017/18/Masaru.html   Àkọlé àpilẹkọ farahan ni Tokyo Shimbun lori 2 Keje 2017: 佐藤 大 「軍国主義 全体 反 対 だ」 『新聞』 朝 刊 ((2017 (7 月 2 日 の 中 中 で 82 歳 の 時 の 安江菊 様 1 様 が 引用 引用 れ た。

[Ii] https://worldbeyondwar.org/veterans-group-reclaim-armistice-day-as-day-of-peace/

[Iii] Wole ni Paul L. Atwood, Ogun ati Ottoman: Aye Amẹrika ti Amẹrika (Pluto, 2010), Abala 7, "A Ṣe Ayé Kanile Fun Okan Ogun." Akọsilẹ atilẹba lati William R. Keylor, Awọn ogun ọdun ọdun aiye: itanran agbaye (Oxford UP, 1984), p. 73.

[Iv] Awọn agolo, Ilẹ Koria ni Oorun, p. 140.

[V] https://www.japantimes.co.jp/news/2008/11/09/national/history/from-heroes-to-zero-with-fateful-strings-attached/

[vi] https://i2.wp.com/davidswanson.org/wp-content/uploads/2018/08/peaceaward.jpg

[vii] Kathy Kelly jẹ alakoso fun Awọn Ẹrọ fun Creative Nonviolence, ajo ti o lodi si iwa-ipa ti a npe ni Voices fun Creative Nonviolence. http://democracynow.jp/video/20100913-2

[viii] Bakannaa Benjamini tun jẹ oludari iwe titun ni ede Gẹẹsi Ninu Iran: Itan gidi ati iselu ti Islam Republic of Iran (OR Awọn Iwe, 2018).

Fi a Reply

Adirẹsi imeeli rẹ yoo ko le ṣe atejade. O beere aaye ti wa ni samisi *

Ìwé jẹmọ

Yii ti Ayipada

Bawo ni Lati Pari Ogun

Gbe fun Alafia Ipenija
Antiwar Events
Ran Wa Dagba

Awọn oluranlọwọ kekere Jeki a Lilọ

Ti o ba yan lati ṣe ilowosi loorekoore ti o kere ju $15 fun oṣu kan, o le yan ẹbun ọpẹ kan. A dupẹ lọwọ awọn oluranlọwọ loorekoore lori oju opo wẹẹbu wa.

Eleyi jẹ rẹ anfani lati a reimagine a world beyond war
WBW Ile itaja
Tumọ si eyikeyi Ede