Autor: Brad Wolf, Spoločné DreamsJanuára 15, 2023
[Poznámka redakcie: Práca na ukončení vojny sa niekedy zdá ako nekonečné stúpanie do kopca, s malým mierovým hnutím, ktoré prekonal a minul vojenský priemyselný kongresový akademický think-tankový komplex, ktorý tlačí príbeh vojny. Vždy si pamätajme, že na našej strane máme dve ohromné výhody – pravdu a krásu. Tento krásny článok to hovorí oveľa lepšie ako ja. V tomto prípade je krása poézie umocnená inou prácou autora – Brad Wolf je členom riadiaceho výboru Projektu ochrany Záporizhzhya, ktorý školí tím dobrovoľníkov. Ukrajina zvýši bezpečnosť jadrovej elektrárne ohrozenej vojnou.]
Vojna je jazyk klamstiev. Chladný a bezcitný, vyžaruje z nudných, technokratických myslí a vyčerpáva život farieb. Je to inštitucionálny prehrešok voči ľudskému duchu.
Pentagon hovorí jazykom vojny. Prezident a Kongres hovoria vojnovým jazykom. Korporácie hovoria jazykom vojny. Vyciciavajú z nás rozhorčenie, odvahu a ocenenie krásy. Dopúšťajú sa vraždenia duše.
Vezmite si napríklad nedávne správy vydalo Centrum strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) s názvom „Prvá bitka ďalšej vojny: Wargaming čínska invázia na Taiwan.“ Tento think tank vykonal 24 opakovaní vojnových hier, počas ktorých Čína napadla Taiwan. USA a ich spojenci odpovedajú. Výsledok zakaždým: Nikto nevyhrá. Nie naozaj.
správy stavy,
„Spojené štáty a Japonsko strácajú desiatky lodí, stovky lietadiel a tisíce členov armády. Takéto straty by poškodili globálnu pozíciu USA na mnoho rokov. Aj keď je taiwanská armáda neporušená, je vážne degradovaná a ponechaná na obranu poškodenej ekonomiky na ostrove bez elektriny a základných služieb. Ťažko trpí aj Čína. Jeho námorníctvo je v troskách, jadro jeho obojživelných síl je zlomené a desaťtisíce vojakov sú vojnovými zajatcami.“
Degradovaný. Poškodená ekonomika. Straty. Správa hovorí o obrovskom počte mužov, žien a detí zabitých bombami a guľkami, o katastrofálne zničených ekonomikách a živobytiach, o krajinách zdevastovaných roky. Nerieši ani pravdepodobnosť jadrovej výmeny. Jeho slová sú zbavené ostrej bolesti a smútku takejto reality, bez života, bez duše. Títo zombie-technokrati nevedú vojnu len proti ľuďom, ale aj proti rozumu, proti ľudským emóciám.
Na to, aby povedal pravdu, je potrebný básnik. Poézia nepozná ideálne, ale skutočné. Reže až na kosť. Nehýbe sa. Nepozerá sa preč.
Zomreli a boli pochovaní v bahne, ale ich ruky vyčnievali.
Takže ich priatelia použili ruky na zavesenie prilieb.
A polia? Nezmenili sa polia tým, čo sa stalo?
Mŕtvi nie sú ako my.
Ako môžu polia pokračovať ako jednoduché polia?
Jazyk môže oslobodiť našu myseľ alebo ju uväzniť. Na tom, čo hovoríme, záleží. Tvrdé, holé, pravdivé slová zúčtovania. Vyslovte slová pravdy o vojne a armáda už nemôže pokračovať vo svojom ospalom recitovaní smrti.
Chlapec vojak na slnku rozpálenom na kosť pracuje nôž
odlepiť tvár od mŕtveho muža
a zaveste ho na vetvu stromu
kvitnúce s takými tvárami.
Vojna využíva filológiu vyprázdnenú od ľudstva. Hovorí zámerne otupujúcim spôsobom, aby sa zaskvel nad hroznými vražednými činmi, o ktorých sa uvažuje. Omnicidálne vojnové hry správy CSIS pokračuje: „Neexistuje žiadna prísna open source analýza operačnej dynamiky a výsledkov invázie napriek jej kritickej povahe. Znie to antisepticky, nudne, ale v skutočnosti je to tak. . .
Je to horšie ako pamäť, otvorená krajina smrti.
Mali sme myslieť a hovoriť poeticky. Odhaliť lož. Poézia neznáša banálne, prečesáva trosky, aby vydala nezvyčajné svedectvo. Znamená to myslieť a hovoriť realisticky a transcendentálne, osvetľovať diela sveta, či už sú tieto diela zlovestné alebo krásne. Poézia vidí veci také, aké sú, nepozerá sa na život ako na objekt, ktorý treba využívať, ale kontemplovať, uctievať.
Prečo klamať? Prečo nie život, ako si zamýšľal?
Ak berieme našu ľudskosť vážne, našou odpoveďou voči bojovníkom musí byť vzbura. Pokojný a poetický, rázny a neúprosný. Musíme zlepšiť stav ľudí, pretože sa ich snažia zhoršiť. Obchodníci so smrťou nemôžu poraziť hnutie, ktoré hovorí jazykom poézie.
Korporátny štát vie, čo robia. Najprv sa snažia anestetizovať našu myseľ, aby mohli bez odporu zabiť naše telá. Sú v tom dobrí. Vedia nás odviesť, vyčerpať. A ak by sme zhromaždili dostatok násilného hnevu, vedia, ako reagovať na naše násilie. Ale nie poetický protest. Ich nervové dráhy nevedú k poézii, k nenásilnému potenciálu, k víziám milujúcej láskavosti. Ich jazyk, ich slová a ich moc vädnú pred pravdivým vyjadrením ich skutkov.
Preto cítime
stačí počúvať
do vetra strkajúceho citróny,
psom tikajúcim po terasách,
vediac, že zatiaľ čo vtáky a teplejšie počasie sa večne presúvajú na sever,
výkriky tých, ktorí miznú
môže trvať roky, kým sa sem dostanete.
Nenásilní revolucionári hovoriaci jazykom poézie môžu vyhrať. Odhaduje sa, že to len trvá 3.5 percent obyvateľov na zvrhnutie najrepresívnejšieho totalitného štátu. A napriek našim právam žijeme v represívnom korporátno-totalitnom štáte, ktorý väzní pravdovravcov a zabíja vo veľkom a bez rozdielu po celom svete. Je medzi nami v Spojených štátoch 11 miliónov ochotných hovoriť a počuť úprimný jazyk poézie?
A tak neuhýbaj pohľadom. Hovorte s neochvejnou odvahou a úprimnosťou. Na slovách záleží. Vydajte svedectvo o živote a o špinavej lži vojny. Staňte sa básnikom revolucionárom. Pravda zabije Beštiu.
Povedz mi, že si básnik. Ak áno, náš cieľ je rovnaký.
Teraz sa ocitám ako lodník, ktorý šoféruje taxík na konci sveta.
Postarám sa, aby si v poriadku dorazil, priateľ môj, dostanem ťa tam.
(Poézia od Carolyn Forche)
