Austrália nebude mať v ďalšej vojne tretie šťastie

Autor: Alison Broinowski, Canberra Times, Marca 18, 2023

Austrália konečne po dvoch desaťročiach nebojuje vojnu. Kedy je lepší čas ako teraz na nejaké „poučenie“, ako ich rada nazýva armáda?

Teraz, na 20. výročie našej invázie do Iraku, je čas rozhodnúť sa proti zbytočným vojnám, kým ešte môžeme. Ak chceš mier, priprav sa na mier.

Americkí generáli a ich austrálski podporovatelia však očakávajú bezprostrednú vojnu proti Číne.

Severná Austrália sa mení na americkú posádku, zdanlivo na obranu, ale v praxi na agresiu.

Aké lekcie sme sa teda naučili od marca 2003?

Austrália viedla dve katastrofálne vojny v Afganistane a Iraku. Ak albánska vláda nevysvetlí ako a prečo, a výsledok, môže sa to zopakovať.

Tretíkrát nebude šťastie, ak vláda zaviaže ADF do vojny proti Číne. Ako predpovedali opakované americké vojnové hry, takáto vojna zlyhá a skončí ústupom, porážkou alebo ešte horšie.

Odkedy bola v máji zvolená ALP, vláda pristúpila k realizácii svojich sľubov o zmene hospodárskej a sociálnej politiky s chvályhodnou rýchlosťou. Diplomacia lietajúcej líšky ministerky zahraničných vecí Penny Wong je pôsobivá.

Ale v oblasti obrany sa o žiadnej zmene ani neuvažuje. Pravidlá obojstrannosti.

Minister obrany Richard Marles 9. februára vyhlásil, že Austrália je odhodlaná chrániť svoju suverenitu. Jeho verzia toho, čo znamená suverenita pre Austráliu, je však sporná.

Kontrast s predchodcami labouristov je zarážajúci. Obrázky od Keegana Carrolla, Phillipa Biggsa, Paula Scamblera

Ako uviedli viacerí kritici, podľa dohody o postavení sily z roku 2014 nemá Austrália žiadnu kontrolu nad prístupom, používaním alebo ďalšou likvidáciou amerických zbraní alebo vybavenia umiestnených na našej pôde. Podľa paktu AUKUS by USA mohli získať ešte väčší prístup a kontrolu.

Je to opak suverenity, pretože to znamená, že USA môžu zaútočiť napríklad proti Číne z Austrálie bez súhlasu alebo dokonca vedomia austrálskej vlády. Austrália by sa stala zástupným cieľom čínskych odvetných opatrení proti USA.

Čo suverenita zjavne znamená aj pre Marlesa, je právo výkonnej vlády – predsedu vlády a jedného alebo dvoch ďalších – robiť, čo náš americký spojenec požaduje. Ide o správanie zástupcu šerifa a obojstranné.

Zo 113 návrhov na decembrové parlamentné vyšetrovanie o tom, ako sa Austrália rozhodla vstúpiť do zámorských vojen, 94 poukázalo na zlyhania pri výbere kapitána a vyzvalo na reformu. Mnohí si všimli, že viedli k tomu, že sa Austrália prihlásila do postupných bezvýnosných vojen.

Marles je však pevne toho názoru, že súčasné austrálske opatrenia týkajúce sa vstupu do vojny sú primerané a nemali by byť rušené. Podpredseda vyšetrovacieho podvýboru Andrew Wallace, evidentne nedbalý na históriu, tvrdil, že súčasný systém nám dobre slúži.

Minister obrany 9. februára parlamentu povedal, že obranná schopnosť Austrálie je na absolútnom uvážení výkonnej vlády. Je to pravda: taká bola vždy situácia.

Penny Wong podporila Marlesa a v Senáte dodala, že je „dôležité pre bezpečnosť krajiny“, aby si premiér ponechal kráľovskú výsadu pre vojnu.

Dodala však, že exekutíva „by sa mala zodpovedať parlamentu“. Zlepšenie parlamentnej zodpovednosti bolo jedným zo sľubov, na základe ktorých boli v máji zvolení nezávislí.

Ale premiéri môžu pokračovať v zaväzovaní Austrálie k vojne bez akejkoľvek zodpovednosti.

Poslanci a senátori nemajú čo povedať. Menšie strany už roky volajú po reforme tejto praxe.

Pravdepodobnou zmenou, ktorá vyplynie zo súčasného vyšetrovania, je návrh na kodifikáciu dohovorov – to znamená, že vláda by mala umožniť parlamentnú kontrolu návrhu na vojnu a diskusiu.

Ale pokiaľ sa nebude hlasovať, nič sa nezmení.

Kontrast s predchodcami labouristov je zarážajúci. Arthur Calwell ako opozičný vodca obšírne hovoril 4. mája 1965 proti záväzku austrálskych síl vo Vietname.

Rozhodnutie premiéra Menziesa, vyhlásil Calwell, bolo nerozumné a nesprávne. Neposunulo by to boj proti komunizmu. Vychádzal z falošných predpokladov o povahe vojny vo Vietname.

Calwell s veľkou prezieravosťou varoval „náš súčasný kurz hrá priamo do rúk Číny a naša súčasná politika, ak sa nezmení, určite a neúprosne povedie k americkému poníženiu v Ázii“.

Spýtal sa, čo najlepšie podporuje našu národnú bezpečnosť a prežitie? Nie, odpovedal a poslal do Vietnamu silu 800 Austrálčanov.

Naopak, Calwell tvrdil, že zanedbateľná vojenská účasť Austrálie by ohrozila postavenie Austrálie a našu moc v Ázii a našu národnú bezpečnosť.

Ako predseda vlády Gough Whitlam neposlal do vojny žiadnych Austrálčanov. Rýchlo rozšíril austrálsku zahraničnú službu, v roku 1973 dokončil stiahnutie austrálskych síl z Vietnamu a pohrozil uzavretím Pine Gap tesne predtým, ako bol v roku 1975 zosadený.

Pred dvadsiatimi rokmi tento mesiac ďalší opozičný líder, Simon Crean, odsúdil rozhodnutie Johna Howarda poslať ADF do Iraku. „Ako hovorím, sme národ na pokraji vojny,“ povedal pre National Press Club 20. marca 2003.

Austrália bola medzi štyrmi krajinami, ktoré sa pripojili ku koalícii vedenej USA, a to aj napriek rozsiahlym protestom. Bola to prvá vojna, zdôraznil Crean, do ktorej sa Austrália zapojila ako agresor.

Austrália nebola priamo ohrozená. Žiadna rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN vojnu neschválila. Ale Austrália by napadla Irak, „pretože nás o to USA požiadali“.

Crean hovoril, povedal, v mene miliónov Austrálčanov, ktorí sa postavili proti vojne. Vojaci nemali byť poslaní a teraz by mali byť privedení domov.

Premiér John Howard sa pred mesiacmi prihlásil do vojny, povedal Crean. „Vždy len čakal na telefonát. Je to hanebný spôsob vedenia našej zahraničnej politiky."

Crean ako premiér sľúbil, že nikdy nedovolí, aby austrálsku politiku určovala iná krajina, nikdy sa nezaviaže k zbytočnej vojne, kým je možný mier, a nikdy nepošle Austrálčanov do vojny bez toho, aby im povedal pravdu.

Súčasní lídri labouristov by sa nad tým mohli zamyslieť.

Dr. Alison Broinowski, bývalý austrálsky diplomat, je prezidentom Austrálčanov pre reformu vojnových síl a členom predstavenstva World BEYOND War.