Vijay Prashad, TricontinentalMája 9, 2022
Vážení priatelia,
Pozdravy od stola o Tricontinental: Inštitút sociálneho výskumu.
Minulý mesiac boli zverejnené dve dôležité správy, pričom ani jedna nedostala takú pozornosť, akú by si zaslúžila. Pracovná skupina III Medzivládneho panelu pre zmenu klímy 4. apríla správy bol zverejnený, čo vyvolalo silnú reakciu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa. Správa, on povedal,,je litániou porušených klimatických sľubov. Je to súbor hanby, katalogizujúci prázdne sľuby, ktoré nás pevne priviedli na cestu k svetu, v ktorom sa nedá žiť. Na COP26 rozvinuté krajiny zastavené vynaložiť skromných 100 miliárd dolárov na adaptačný fond na pomoc rozvojovým krajinám prispôsobiť sa zmene klímy. Medzitým 25. apríla Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) vydal výročnú správu správya zistili, že svetové vojenské výdavky presiahli v roku 2 2021 bilióny dolárov, čo je prvýkrát, čo prekročili hranicu 2 biliónov dolárov. Päť najväčších míňateľov – Spojené štáty americké, Čína, India, Spojené kráľovstvo a Rusko – predstavovalo 62 percent tejto sumy; Spojené štáty samotné tvoria 40 percent celkových výdavkov na zbrane.
Existuje nekonečný tok peňazí na zbrane, ale na odvrátenie planetárnej katastrofy je to menej ako almužna.
Slovo „katastrofa“ nie je prehnané. Generálny tajomník OSN Guterres varoval, že „sme na rýchlej ceste ku klimatickej katastrofe... Je čas prestať spaľovať našu planétu“. Tieto slová vychádzajú zo skutočností obsiahnutých v správe pracovnej skupiny III. Vo vedeckých záznamoch je teraz pevne stanovené, že historickú zodpovednosť za devastáciu nášho životného prostredia a našej klímy nesú najmocnejšie štáty na čele so Spojenými štátmi. O tejto zodpovednosti sa v dávnej minulosti málo diskutuje, čo je dôsledkom neľútostnej vojny proti prírode, ktorú viedli sily kapitalizmu a kolonializmu.
Ale táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na naše súčasné obdobie. 1. apríla bola nová štúdia zverejnená in Lancet Planetary Health demonštrujúce, že od roku 1970 do roku 2017 sú „národy s vysokými príjmami zodpovedné za 74 percent celosvetového nadmerného využívania materiálu, čo je spôsobené predovšetkým USA (27 percent) a krajinami EÚ-28 s vysokými príjmami (25 percent)“. Nadmerná spotreba materiálu v krajinách severného Atlantiku je spôsobená využívaním abiotických zdrojov (fosílne palivá, kovy a nekovové nerasty). Čína je zodpovedná za 15 percent globálneho nadmerného využívania materiálu a zvyšok globálneho juhu je zodpovedný za iba 8 percent. Nadmerné využívanie v týchto krajinách s nižšími príjmami je spôsobené prevažne využitím biotických zdrojov (biomasy). Tento rozdiel medzi abiotickými a biotickými zdrojmi nám ukazuje, že prebytočné zdroje využívané z globálneho juhu sú z veľkej časti obnoviteľné, zatiaľ čo zdroje v severoatlantických štátoch sú neobnoviteľné.
Takáto intervencia mala byť na titulných stránkach svetových novín, najmä na Globálnom juhu, a o jej zisteniach sa diskutovalo na televíznych kanáloch. Ale sotva sa o tom hovorilo. Rozhodne dokazuje, že krajiny severného Atlantiku s vysokými príjmami ničia planétu, že musia zmeniť svoje spôsoby a že musia platiť do rôznych adaptačných a zmierňujúcich fondov na pomoc krajinám, ktoré nevytvárajú problém, ale že trpia jeho vplyvom.
Po prezentovaní údajov vedci, ktorí napísali tento článok, poznamenávajú, že „národy s vysokými príjmami nesú veľkú zodpovednosť za globálne ekologické zrútenie, a preto majú ekologický dlh voči zvyšku sveta. Tieto národy sa musia ujať vedenia pri radikálnom znižovaní využívania zdrojov, aby sa vyhli ďalšej degradácii, čo si pravdepodobne bude vyžadovať transformačné post-rastové a odrastové prístupy. Toto sú zaujímavé myšlienky: „radikálne zníženie využívania zdrojov“ a potom „prístupy po raste a znižovaní rastu“.
Severoatlantické štáty – na čele so Spojenými štátmi – najviac míňajú sociálne bohatstvo na zbrane. Pentagon – ozbrojené sily USA – „zostávajú jediným najväčším spotrebiteľom ropy“, hovorí Štúdia Brownovej univerzity „a v dôsledku toho jeden z najväčších producentov skleníkových plynov na svete“. Aby Spojené štáty a ich spojenci v roku 1997 podpísali Kjótsky protokol, museli členské štáty OSN povoliť emisie skleníkových plynov zo strany armády, ktoré majú byť vylúčené z národných správ o emisiách.
Vulgárnosť týchto vecí sa dá jasne vyjadriť porovnaním dvoch peňažných hodnôt. Po prvé, v roku 2019 Organizácia Spojených národov vypočítaná že ročná medzera vo financovaní na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) predstavovala 2.5 bilióna dolárov. Odovzdanie ročných 2 biliónov dolárov z globálnych vojenských výdavkov na ciele udržateľného rozvoja by znamenalo dlhú cestu k riešeniu veľkých útokov na ľudskú dôstojnosť: hlad, negramotnosť, bezdomovectvo, nedostatok lekárskej starostlivosti atď. Tu je dôležité poznamenať, že suma 2 bilióny dolárov zo SIPRI nezahŕňa celoživotné plytvanie sociálnym bohatstvom, ktoré sa dáva súkromným výrobcom zbraní na zbraňové systémy. Projektuje sa napríklad zbraňový systém Lockheed Martin F-35 náklady takmer 2 bilióny dolárov.
V roku 2021 svet minul viac ako 2 bilióny dolárov na vojnu, ale iba investoval – a to je veľkorysý výpočet – 750 miliárd dolárov v čistej energii a energetickej účinnosti. Celkom investície v energetickej infraštruktúre v roku 2021 predstavoval 1.9 bilióna dolárov, no väčšina týchto investícií išla do fosílnych palív (ropa, zemný plyn a uhlie). Investície do fosílnych palív teda pokračujú a investície do zbraní rastú, zatiaľ čo investície do prechodu na nové formy čistejšej energie zostávajú nedostatočné.
28. apríla americký prezident Joe Biden spýtal sa Kongres USA poskytnúť 33 miliárd dolárov na zbraňové systémy, ktoré sa majú poslať na Ukrajinu. Výzva na tieto prostriedky prichádza spolu so zápalnými vyhláseniami ministra obrany USA Lloyda Austina, ktorý povedal že USA sa nepokúšajú odstrániť ruské sily z Ukrajiny, ale „vidieť oslabenie Ruska“. Austinov komentár by nemal byť prekvapením. Odzrkadľuje USA politika od roku 2018, čo malo Číne a Rusku zabrániť slušivý „blízko rovesníckych rivalov“. Ľudské práva sa netýkajú; Cieľom je zabrániť akémukoľvek spochybneniu hegemónie USA. Z tohto dôvodu sa sociálne bohatstvo plytvá na zbrane a nepoužíva sa na riešenie dilem ľudstva.
Zvážte spôsob, akým Spojené štáty americké reagovali na a dohoda medzi Šalamúnovými ostrovmi a Čínou, dvoma susedmi. Premiér Šalamúnových ostrovov Manasseh Sogavare povedal že táto dohoda sa snažila podporiť obchodnú a humanitárnu spoluprácu, nie militarizáciu Tichého oceánu. V ten istý deň po prejave premiéra Sogavara pricestovala do hlavného mesta Honiara americká delegácia na vysokej úrovni. Oni Hovoril som Premiér Sogavare povedal, že ak Číňania vytvoria akýkoľvek druh „vojenského zariadenia“, Spojené štáty „budú mať značné obavy a budú podľa toho reagovať“. Boli to obyčajné hrozby. O niekoľko dní neskôr hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin povedal,,Ostrovné krajiny v južnom Pacifiku sú nezávislé a suverénne štáty, nie zadný dvor USA alebo Austrálie. Ich pokus oživiť Monroeovu doktrínu v regióne južného Pacifiku nezíska žiadnu podporu a nevedie nikam.
Šalamúnove ostrovy majú dlhú pamäť na históriu austrálsko-britského kolonializmu a na stopy po testoch atómových bômb. Prax „blackbirdingu“ uniesla v 19. storočí tisíce obyvateľov Šalamúnových ostrovov, aby obrábali polia cukrovej trstiny v Queenslande v Austrálii, čo nakoniec viedlo k povstaniu Kwaio v roku 1927 v Malaite. Šalamúnove ostrovy tvrdo bojovali proti militarizácii, hlasovanie v roku 2016 so svetom zakázať jadrové zbrane. Chuť byť „zadným dvorom“ Spojených štátov alebo Austrálie neexistuje. To bolo jasné v žiarivej básni „Znamenia mieru“ (1974) od spisovateľky Šalamúnových ostrovov Celestine Kulagoe:
Huba klíči z
suchý pacifický atol
Rozpadá sa do priestoru
Zostanú len zvyšky sily
ku ktorému za iluzórne
mier a bezpečnosť
človek sa drží.
V kľude skorého rána
tretí deň po
láska našla radosť
v prázdnom hrobe
drevený kríž hanby
premenený na symbol
služby lásky
mier.
V horúčave popoludňajšieho pokoja
vlajka OSN vlaje
skrytý pred zrakom
národné transparenty
pod ktorým
sedia muži so zaťatými päsťami
podpísanie mieru
zmluvy.
Vrelo,
Vijay
