Medzinárodným úradom pre mier
11. marec 2014. Udalosti posledných dní a týždňov len potvrdzujú to, čo IPB a ďalší v odzbrojacom krídle medzinárodného mierového hnutia už roky tvrdia: že v časoch politického napätia vojenská sila nič nerieši[ 1]. Provokuje to len väčšiu vojenskú silu z druhej strany a riskuje, že obe strany vytlačí hore a okolo pekelné špirály násilia. Toto je obzvlášť nebezpečný kurz, keď sú v pozadí jadrové zbrane.
Ale aj keby neexistovali žiadne jadrové zbrane, bola by to úplne alarmujúca situácia vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva, ktoré Rusko udržiava na Krymskom polostrove.
Dramatické udalosti na Ukrajine sa odohrávajú na pozadí žatvy nevôle v rámci Ruskej federácie v dôsledku opakovaného západného unilateralizmu a nedostatku zdržanlivosti, vrátane:
– rozšírenie NATO až k ruským hraniciam; a
– podpora a financovanie „farebných revolúcií“, ktoré sa vnímajú ako zasahovanie do jej susedstva. Rusko preto pochybuje, či bude v budúcnosti dodržaná dohoda, ktorú uzavreli s Ukrajinou o vojenských základniach na Kryme.
Povedzme si to celkom jasne: kritizovať Západ za bezohľadné a panovačné správanie neznamená ospravedlňovať ani brániť Rusko; naopak, kritizovať Rusko za jeho vlastné bezohľadné a panovačné správanie znamená nepustiť Západ. Obe strany nesú zodpovednosť za hlboko zakorenenú tragédiu, ktorá sa odohráva a ktorá sľubuje zničenie a rozdelenie Ukrajiny a uvrhnutie Európy a vlastne aj celého sveta späť do nejakej novej formy konfliktu medzi Východom a Západom. Diskusie na západných spravodajských kanáloch sú o tom, ako rýchlo vyšplhať po rebríku protiruských ekonomických sankcií, zatiaľ čo ruské masové demonštrácie hrdosti po Soči môžu zvádzať Putina, aby to prehnal vo svojej horlivosti vybudovať protiváhu arogantnému Západu prostredníctvom svojich Eurázijskej únie.
Úlohou mierového hnutia nie je len analyzovať príčiny a odsúdiť útlak, imperializmus a militarizmus, kdekoľvek sa prejavia. Je to tiež navrhnúť cesty vpred, cesty von z neporiadku. Všetkým politikom okrem tých najjastrabších by malo byť jasné, že prioritou číslo jeden v najbližších dňoch a týždňoch nesmie byť bodovanie a poučovanie oponentov, ale dialóg, dialóg, dialóg. Aj keď uznávame, že BR OSN nedávno prijala rezolúcie vyzývajúce na „inkluzívny dialóg uznávajúci rozmanitosť ukrajinskej spoločnosti“, najlepšou stávkou na skutočné vyriešenie tohto zložitého konfliktu sa momentálne zdá byť OBSE pod vedením Švajčiarska (z toho Rusko ako členský štát). Je jasné, že medzi lídrami Východu a Západu prebieha diskusia, no je zrejmé, že ich názory na celú situáciu sú veľmi vzdialené. Neexistuje však žiadna alternatíva; Rusko a Západ sa musia naučiť žiť a komunikovať medzi sebou a skutočne spolupracovať na obojstrannom prospechu, ako aj pri riešení osudu Ukrajiny.
Medzitým je potrebné urobiť veľa na úrovni občanov. IPB podporuje nedávnu výzvu Pax Christi Internationalhttp://www.paxchristi.net/> náboženským vodcom a všetkým veriacim na Ukrajine, ako aj v Ruskej federácii a v iných krajinách zapojených do politického napätia, „aby konali ako sprostredkovatelia a stavatelia mostov, spájali ľudí, namiesto ich rozdeľovania, a podporovali nenásilné spôsoby, ako nájsť mierové a spravodlivé riešenia krízy. Ženy by mali dostať výraznejší hlas.
Medzi hlavné priority opatrení v krátkodobom aj dlhodobom horizonte musí patriť prekonanie chudoby v krajine a nerovnomerného rozdelenia bohatstva a príležitostí. Spomíname si na správy, ktoré ukazujú, že nerovné spoločnosti produkujú oveľa viac násilia ako rovnaké spoločnosti[2]. Ukrajine – podobne ako mnohým iným krajinám zmietaným konfliktom – treba pomôcť zabezpečiť vzdelanie a pracovné miesta, a to nielen pre nahnevaných mladých mužov, ktorí sa nechali naverbovať do rôznych foriem fundamentalizmu. Na podporu investícií a tvorby pracovných miest je potrebná minimálna bezpečnosť; Z toho vyplýva dôležitosť politických zásahov s cieľom spojiť strany a demilitarizovať región.
Existuje niekoľko ďalších krokov, ktoré by sa mali podporovať:
* stiahnutie ruských jednotiek na základne na Kryme alebo do Ruska a ukrajinských jednotiek do ich kasární;
* vyšetrovanie sťažností na porušovanie ľudských práv medzi všetkými komunitami na Ukrajine pozorovateľmi OSN/OBSE;
* žiadna vojenská intervencia vonkajších síl;
* zvolávanie rozhovorov na vysokej úrovni pod záštitou OBSE a medzinárodných mierových organizácií za účasti všetkých strán vrátane Ruska, USA a EÚ, ako aj Ukrajincov zo všetkých strán, mužov i žien. OBSE by mala dostať rozšírený mandát a zodpovednosť a jej predstavitelia by mali mať povolený prístup na všetky stránky. Rada Európy môže byť tiež užitočným fórom pre dialóg medzi rôznymi stranami.
______________________________
[2] Zhrnuté v knihe The Spirit Level: Why More Equal Societies Almost Always Do Better od Richarda G. Wilkinsona a Kate Pickett.
