Francúzske dopravné lietadlo Armée de l'Air et de l'Espace Atlas. Naša správa o emisiách CO2 v EÚ zistila, že Francúzsko bolo hlavným producentom emisií vďaka svojim veľkým ozbrojeným silám a aktívnym operáciám. Poďakovanie: Armée de l'Air et de l'Espace/Olivier Ravenel
By Observatórium pre konflikty a životné prostredieFebruára 23, 2021
Uhlíková stopa vojenského sektora EÚ je významná – armády a priemyselné odvetvia, ktoré ich podporujú, musia urobiť viac, aby dokumentovali svoje emisie.
Armády sú často vyňaté z povinnosti verejne podávať správy o emisiách skleníkových plynov (GHG) av súčasnosti neexistuje žiadne konsolidované verejné vykazovanie emisií skleníkových plynov pre národné armády Európskej únie. Keďže spotrebitelia fosílnych palív sú znační a vojenské výdavky sa zvyšujú, je potrebná väčšia kontrola a zastrešujúce ciele znižovania, ktoré zahŕňajú emisie skleníkových plynov z armády. Stuart Parkinson a Linsey Cottrell predstavujú svoju nedávnu správu, ktorá skúma uhlíkovú stopu vojenského sektora EÚ.
úvod
Riešenie globálnej klimatickej krízy si vyžaduje transformačné opatrenia všetkých sektorov vrátane armády. V októbri 2020 Observatórium pre konflikty a životné prostredie (CEOBS) a Vedci pre globálnu zodpovednosť (SGR) boli poverené skupinou Ľavica v Európskom parlamente (GUE / NGL) vykonať rozsiahlu analýzu uhlíkovej stopy armády EÚ vrátane národných ozbrojených síl a priemyslu vojenských technológií so sídlom v EÚ. Štúdia sa zaoberala aj politikami zameranými na zníženie vojenských uhlíkových emisií.
SGR zverejnil správu o vplyvoch na životné prostredie britská armáda sektore v máji 2020, ktorý odhadol uhlíkovú stopu armády Spojeného kráľovstva a porovnal to s údajmi zverejnenými ministerstvom obrany Spojeného kráľovstva. Na odhad uhlíkovej stopy pre armádu EÚ bola použitá podobná metodika, aká bola použitá v správe SGR pre Spojené kráľovstvo.
Odhad uhlíkovej stopy
Na odhad uhlíkovej stopy sa použili dostupné údaje z vládnych aj priemyselných zdrojov zo šiestich najväčších krajín EÚ z hľadiska vojenských výdavkov a EÚ ako celku. Správa sa preto zamerala na Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko a Španielsko. Správa tiež zhodnotila politiky a opatrenia, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na zníženie vojenských emisií skleníkových plynov v EÚ, a ich pravdepodobnú účinnosť.
Podľa dostupných údajov sa uhlíková stopa vojenských výdavkov EÚ v roku 2019 odhadovala na približne 24.8 milióna tCO2e.1 To sa rovná ročnému CO2 emisie približne 14 miliónov priemerných áut, ale považuje sa to za konzervatívny odhad vzhľadom na množstvo problémov s kvalitou údajov, ktoré sme identifikovali. To je porovnateľné s uhlíkovou stopou vojenských výdavkov Spojeného kráľovstva v roku 2018, ktorá sa odhadovala na 11 miliónov ton CO2e v skoršom správa SGR.
S najvyššími vojenskými výdavkami v EÚ,2 Zistilo sa, že Francúzsko sa podieľa približne jednou tretinou na celkovej uhlíkovej stope pre armády EÚ. Zo skúmaných vojenských technologických korporácií pôsobiacich v EÚ boli najvyššie emisie skleníkových plynov posúdené PGZ (so sídlom v Poľsku), Airbus, Leonardo, Rheinmetall a Thales. Niektoré vojenské technologické korporácie verejne nezverejnili údaje o emisiách skleníkových plynov, vrátane MBDA, Hensoldt, KMW a Nexter.
Transparentnosť a podávanie správ
Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), podľa ktorého sú povinné zverejňovať ročné inventáre emisií skleníkových plynov. Národná bezpečnosť bola často uvádzaná ako dôvod neprispievania údajov o vojenských emisiách do UNFCCC. Vzhľadom na súčasnú úroveň technických, finančných a environmentálnych údajov, ktoré sú už verejne dostupné, je to však nepresvedčivý argument, najmä preto, že viaceré štáty EÚ už zverejňujú značné množstvo vojenských údajov.
| národ EÚ | Vojenské emisie skleníkových plynov (nahlásené)a MtCO2e |
Uhlíková stopa (odhadovaná)b MtCO2e |
|---|---|---|
| Francúzsko | tomu tak nie je hlásený | 8.38 |
| Nemecko | 0.75 | 4.53 |
| Taliansko | 0.34 | 2.13 |
| Holandsko | 0.15 | 1.25 |
| Poľsko | tomu tak nie je hlásený | Nedostatočné údaje |
| španielsko | 0.45 | 2.79 |
| EÚ celkom (27 krajín) | 4.52 | 24.83 |
| a. Údaje za rok 2018 oznámené UNFCCC. b. Údaje za rok 2019 podľa odhadov správy CEOBS/SGR. |
V súčasnosti existuje niekoľko iniciatív na preskúmanie a podporu prechodu na nižšiu spotrebu uhlíkovej energie v armáde, vrátane medzinárodných schém vytvorených Európskou obrannou agentúrou a NATO. Napríklad Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zverejnila plán pre zmenu klímy a obranu v r novembra 2020, ktorým sa stanovujú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia na riešenie týchto problémov vrátane zlepšenia energetickej účinnosti. Naďalej je však ťažké zmerať ich účinnosť bez zavedenia alebo zverejnenia úplných správ o emisiách skleníkových plynov. Čo je zásadnejšie, žiadna z týchto iniciatív nepovažuje zmeny v politike štruktúr vojenských síl za spôsob znižovania emisií. Preto sa premeškáva potenciál napríklad pre zmluvy o odzbrojení, ktoré by pomohli riešiť znečistenie znížením nákupu, rozmiestnenia a používania vojenského vybavenia.
Z 27 členských štátov EÚ je 21 aj členmi NATO.3 Generálny tajomník NATO vo svojom prejave uznal potrebu, aby NATO a ozbrojené sily prispeli k dosiahnutiu čistých nulových emisií uhlíka do roku 2050. september 2020. Tlak na zvýšenie vojenských výdavkov na zasiahnutie cieľov NATO však tento cieľ pravdepodobne podkope. Nízka kvalita správ o emisiách v tomto sektore skutočne znamená, že nikto v skutočnosti nevie, či vojenské uhlíkové emisie klesajú alebo nie. Kľúčovým krokom je preto, aby členské štáty vypočítali konkrétne uhlíkové stopy svojich armád a potom tieto čísla nahlásili. Ťažšie bude presvedčiť všetkých členov, aby vykonali podobné opatrenia na znižovanie klímy a uhlíka, keď klimatické politiky nemajú rovnakú prioritu vo všetkých krajinách.
Potrebná akcia
Správa CEOBS/SGR identifikovala niekoľko prioritných opatrení. Tvrdili sme najmä, že by sa mala vykonať naliehavá revízia národných a medzinárodných bezpečnostných stratégií s cieľom preskúmať potenciál na zníženie nasadenia ozbrojených síl – a teda zníženie emisií skleníkových plynov spôsobmi, o ktorých vlády v EÚ (alebo inde) zatiaľ vážne neuvažujú. ). Takéto preskúmanie by malo zahŕňať silné zameranie na ciele „ľudskej bezpečnosti“ – najmä so zreteľom napríklad na to, že nedávne zanedbanie priorít v oblasti zdravia a životného prostredia viedlo k obrovským nákladom pre spoločnosť, pretože sa snaží vysporiadať s pandémiou COVID-19 a klimatickej núdze.
Tvrdili sme tiež, že všetky krajiny EÚ by mali zverejňovať národné údaje o emisiách skleníkových plynov svojich armád a vojenských technologických odvetví ako štandardnú prax a podávanie správ by malo byť transparentné, konzistentné a porovnateľné. Mali by sa stanoviť aj náročné ciele na zníženie vojenských emisií skleníkových plynov – v súlade s 1.5oúroveň C špecifikovaná v rámci Parížskej dohody. To by mohlo zahŕňať ciele prechodu na obnoviteľnú energiu z vnútroštátnych rozvodných sietí a investície do obnoviteľných zdrojov energie na mieste, ako aj konkrétne ciele znižovania pre priemysel vojenských technológií. Tieto opatrenia by sa však nemali používať ako spôsob, ako sa vyhnúť zmenám v zastrešujúcich bezpečnostných a vojenských politikách.
Okrem toho, vzhľadom na to, že ozbrojené sily EÚ sú najväčším vlastníkom pôdy v Európe, aj pôda vo vlastníctve armády by mala byť lepšie spravovaná, aby sa zlepšila sekvestrácia uhlíka a biodiverzity, ako aj aby sa v prípade potreby využívala na výrobu obnoviteľnej energie na mieste.
S kampaňami na #BuildBackBetter po pandémii COVID-19 by sa mal vyvíjať oveľa väčší tlak na armádu, aby sa zabezpečilo, že jej aktivity budú v súlade s klimatickými cieľmi OSN a cieľmi v oblasti biodiverzity.
Môžete si prečítať celú správu tu.
Stuart Parkinson je výkonným riaditeľom SGR a Linsey Cottrell je riaditeľkou environmentálnej politiky v CEOBS. Naša vďaka patrí GUE / NGL kto zadal správu.
