Andrew Moss
George Orwell v 1946e odmietol zneužitie jazyka vo svojej klasickej eseji „Politika a anglický jazyk“, v ktorom vyhlásil, že „je to ošklivé a nepresné, pretože naše myšlienky sú hlúpe, ale jednoduchosť nášho jazyka uľahčuje aby sme mali bláznivé myšlienky. “Orwell si vyhradil najostrejšiu kritiku za poškodený politický jazyk, ktorý nazval„ obranou neohroziteľného “, a v nasledujúcich rokoch iní spisovatelia zaujali podobné kritiky politického diskurzu, pričom svoje zameranie upravili podľa svojich predstáv. okolností.
Jedna konkrétna kritika sa zamerala na jazyk jadrových zbraní a ja tvrdím, že tento jazyk by mal byť pre nás dnes obzvlášť dôležitý. Kritici označujú ako „Nukespeak“ za vysoko militarizovaný diskurz, ktorý zakrýva morálne dôsledky našich politík a činností. Je to jazyk, ktorý používajú vojenskí predstavitelia, politickí vodcovia a politickí experti, ako aj novinári a občania. Jazyk prechádza do našich verejných diskusií ako invazívny druh, vrhá tiene na spôsob, akým premýšľame o našej spoločnej prítomnosti a budúcnosti.
Napríklad v nedávnom článku New York Times, „Menšie bomby Pridávanie paliva k jadrovému strachuDvaja reportéri Times, William J. Broad a David E. Sanger, opisujú prebiehajúcu diskusiu v rámci Obamovej administratívy týkajúcu sa takzvanej modernizácie nášho jadrového arzenálu, transformácie, ktorá by mala za následok atómové bomby s väčšou presnosťou a schopnosťou ich využívania. operátorov zvýšiť alebo znížiť výbušnú schopnosť akejkoľvek jednotlivej bomby. Zástancovia argumentujú, že modernizácia zbraní zníži pravdepodobnosť ich použitia zvýšením ich odstrašujúceho účinku na potenciálnych agresorov, zatiaľ čo kritici tvrdia, že modernizácia bômb bude ich použitie ešte viac lákavým pre vojenských veliteľov. Kritici tiež citujú náklady na program modernizácie - až do výšky $ 1 biliónov, ak sa zohľadnia všetky súvisiace prvky.
V celom článku, Broad a Sanger rám týchto otázok v jazyku Nukespeak. V nasledujúcej vete napríklad zahŕňajú dva eufemizmy: „A jeho výnos, výbušná sila bomby, sa dá vytočiť hore alebo dole v závislosti od cieľa, aby sa minimalizovalo vedľajšie poškodenie.“ Eufemizmy, „výnos“ a „vedľajšie škody“ Vymazať ľudskú prítomnosť - hlas, tvár - z rovnice smrti. Hoci autori definujú pojem „výnos“ ako „výbušnú silu“, prítomnosť slova v texte stále nezmizne svojím kontrastom medzi benígnymi význammi, tj úrodou alebo peňažným ziskom, a démonickým zmyslom smrteľného žatvy. A fráza „vedľajšie škody“ je už dlho uznávaná pre svoju úplnú múdrosť, jej vynechanie z nevysloviteľnej úvahy.
Veta tiež obsahuje ďalšiu črtu Nukespeak: amorálnu fascináciu smrtiacimi prístrojmi. Jedna vec je pre osobu, aby vytáčala termostat svojho domu; je to iné, ako „vytáčať“ záťaž smrti. Keď som učil bakalársky kurz o literatúre vojny a mieru, moji študenti a ja sme študovali v jednej z našich jednotiek literatúru Hirošimy a Nagasaki. Čítame vyhlásenie prezidenta Trumana o upustení prvej atómovej bomby, skúmaní toho, ako Truman diskutoval o genéze novej zbrane ao vedeckej spolupráci, ktorá ju urobila „najväčším úspechom organizovanej vedy v histórii“. čítať príbehy japonských spisovateľov, ktorí sa podarilo prežiť peklo a naďalej písať. Jeden taký spisovateľ, Yoko Ota, má rozprávačku svojej krátkej poviedky „Svetlušky“, ktorá sa vracia do Hirošimy sedem rokov po bombe a stretne sa s viacerými spoluobčanmi, vrátane mladej dievčatá, Mitsuka, ktorá bola strašne znetvorená atómovou energiou. výbuchu. Napriek znetvoreniu, ktoré robí jej prítomnosť na verejnosti emocionálne bolestivou, Mitsuko vykazuje mimoriadnu odolnosť a „túžbu vyrastať rýchlejšie a pomáhať ľuďom, ktorí majú ťažkosti.“
Psychiater a autor Robert Jay Lifton napísal, že aj v jadrovom tieni môžeme nájsť možnosti vykúpenia v tradičnej „múdrosti vidiaceho: básnika, maliara alebo roľníka revolucionára, ktorý, keď súčasný svetový pohľad zlyhal, obrátil sa kaleidoskop jeho predstavivosti, kým známe veci nezískajú úplne iný vzor. “Lifton napísal tieto slová v 1984 a od tej doby je potreba spolupráce na planetárnom meradle stále naliehavejšia. Dnes, ako predtým, je to umelec a pozorovateľ, ktorý dokáže rozpoznať ľudskú prítomnosť ukrytú za ležiacou fasádou Nukespeaku. Je to umelec a zástanca, ktorý dokáže nájsť slová, ktoré by sa dali povedať: v tejto takzvanej racionálnosti je šialenstvo - a že v skutočnosti máme schopnosť nájsť inú cestu.
Andrew Moss, syndikovaný PeaceVoice, je emeritný profesor na Kalifornskej štátnej polytechnickej univerzite v Pomone, kde vyučoval kurz „Vojna a mier v literatúre“ za 10 rokov.
