Alternatívou by bolo rozpustenie NATO
V dňoch 4. až 5. septembra sa v normálne pokojnom malom waleskom meste Newport konal posledný samit NATO, viac ako dva roky po poslednom samite v Chicagu v máji 2012.
Opäť sme videli tie isté obrázky: uzavreté rozsiahle oblasti, zóny bez premávky a bezletových zón a školy a obchody nútené zatvoriť. Bezpečne chránení vo svojom 5-hviezdičkovom rezorte Celtic Manor Hotel sa „starí a noví bojovníci“ stretávali v prostredí ďaleko od životnej a pracovnej reality obyvateľov regiónu – a tiež ďaleko od akýchkoľvek protestov. V skutočnosti bola realita lepšie opísaná ako „mimoriadny stav“, pričom bezpečnostné opatrenia stáli približne 70 miliónov eur.
Napriek známym scénam boli v skutočnosti vítané nové aspekty. Miestne obyvateľstvo očividne sympatizovalo s príčinou protestov. Jedno z hlavných hesiel vzbudilo mimoriadnu podporu – „blahobyt namiesto vojny“, pretože silne rezonuje s prianiami mnohých v regióne, ktorý je charakterizovaný nezamestnanosťou a nedostatkom perspektívy do budúcnosti.
Ďalším nezvyčajným a pozoruhodným aspektom bolo angažované, kooperatívne a neagresívne správanie polície. Bez známok napätia a v podstate s priateľským prístupom sprevádzali protest až do konferenčného hotela a pomohli delegácii demonštrantov odovzdať „byrokratom NATO“ veľký balík protestných nót. .
Program summitu NATO
Podľa pozývacieho listu odchádzajúceho generálneho tajomníka NATO Rasmussena boli počas diskusií prioritné tieto otázky:
- situácia v Afganistane po skončení mandátu ISAF a trvalá podpora NATO vývoju v krajine
- budúcu úlohu a poslanie NATO
- kríza na Ukrajine a vzťah s Ruskom
- súčasná situácia v Iraku.
Kríza na Ukrajine a v jej okolí, ktorú by bolo lepšie opísať ako dokončenie podrobností o novom kolíznom kurze s Ruskom, sa stala jasným ústredným bodom počas príprav na samit, keďže NATO to vníma ako príležitosť na zdôvodnenie pokračovať v existencii a obnoviť „vedúcu úlohu“. Debata o stratégiách a vzťahoch k Rusku, vrátane celej problematiky „inteligentnej obrany“, tak vyvrcholila diskusiou o dôsledkoch, ktoré treba vyvodiť z ukrajinskej krízy.
Východná Európa, Ukrajina a Rusko
Počas summitu to viedlo k schváleniu akčného plánu na zvýšenie bezpečnosti v súvislosti s krízou na Ukrajine. Vytvoria sa východoeurópske „sily veľmi vysokej pripravenosti“ alebo „čelné jednotky“ s približne 3-5,000 XNUMX vojakmi, ktoré budú nasaditeľné v priebehu niekoľkých dní. Ak sa Británia a Poľsko presadia, veliteľstvo síl bude v poľskom Štetíne. Ako povedal odchádzajúci generálny tajomník NATO Rasmussen: „A posiela jasný odkaz každému potenciálnemu agresorovi: ak by vás čo i len napadlo zaútočiť na jedného spojenca, budete čeliť celej aliancii."
Sily budú mať niekoľko základní, vrátane niekoľkých v pobaltských krajinách, so stálymi oddielmi 300 – 600 vojakov. Toto je určite porušenie zakladajúceho aktu o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti, ktorý NATO a Rusko podpísali v roku 1997.
Podľa Rasmussena je kríza na Ukrajine „kľúčovým bodom“ v histórii NATO, ktorá má dnes 65 rokov. “Keď si spomíname na devastáciu prvej svetovej vojny, náš mier a bezpečnosť sú opäť skúšané, teraz ruskou agresiou proti Ukrajine."... „A zločinné zostrelenie letu MH17 jasne ukázalo, že konflikt v jednej časti Európy môže mať tragické následky na celom svete."
Niektoré krajiny NATO, najmä noví členovia z východnej Európy, žiadali zrušenie Zakladajúcej zmluvy NATO-Rusko z roku 1997 z dôvodu, že ju Rusko porušilo. Ostatní členovia to odmietli.
Spojené kráľovstvo a USA chcú rozmiestniť stovky vojakov vo východnej Európe. Ešte pred summitom Briti Doba informovali, že jednotky a obrnené divízie budú počas budúceho roka vysielané „často“ na cvičenia do Poľska a pobaltských krajín. Noviny to považovali za znak odhodlania NATO nenechať sa „zastrašiť“ anexiou Krymu a destabilizáciou Krymu. Ukrajina. Akčný plán, o ktorom sa rozhodlo, predpokladá viac cvičení bojových síl v rôznych krajinách a vytvorenie nových stálych vojenských základní vo východnej Európe. Tieto manévre pripravia „hlavu“ aliancie (Rasmussen) na jej nové úlohy. Ďalší „rýchly trojzubec“ sa plánuje September 15-26, 2014, v západnej časti Ukrajiny. Účastníkmi budú krajiny NATO, Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko. Základy potrebné pre akčný plán budú pravdepodobne v troch pobaltských krajinách, Poľsku a Rumunsku.
Ukrajina, ktorej prezident Porošenko sa na niektorých summitoch zúčastnil, tiež dostane ďalšiu podporu na modernizáciu svojej armády v oblasti logistiky a jej veliteľskej štruktúry. Rozhodnutia o podpore formou priamych dodávok zbraní boli ponechané na jednotlivých členov NATO.
Pokračovať bude aj budovanie „systému protiraketovej obrany“.
Viac peňazí na zbrojenie
Realizácia týchto plánov stojí peniaze. Pred summitom generálny tajomník NATO vyhlásil: „Vyzývam každého spojenca, aby obrane venoval zvýšenú prioritu. Keď sa európske hospodárstva zotavujú z hospodárskej krízy, mali by sa spamätať aj naše investície do obrany.Oživilo sa (staré) kritérium, podľa ktorého každý člen NATO investuje 2 % svojho HDP do zbrojenia. Alebo aspoň, ako poznamenala kancelárka Merkelová, vojenské výdavky by sa nemali znižovať.
Vzhľadom na krízu vo východnej Európe NATO varovalo pred rizikami spojenými s ďalšími škrtmi a trvalo na tom, aby Nemecko zvýšilo svoje výdavky. Tvrdí to nemecký publicistický magazín Der Spiegeldôverný dokument NATO pre ministrov obrany členských štátov uvádza, že „celé oblasti spôsobilosti [by museli byť] opustené alebo podstatne obmedzené“ ak sa budú výdavky na obranu ešte viac znižovať, keďže roky škrtov viedli k dramatickému preriedeniu ozbrojených síl. Bez prispenia USA by mala aliancia značne obmedzenú kapacitu na vykonávanie operácií.
Takže teraz sa zvyšuje tlak najmä na Nemecko, aby zvýšilo výdavky na obranu. Podľa interného rebríčka NATO bude Nemecko v roku 2014 na 14. mieste s vojenskými výdavkami na úrovni 1.29 percenta svojho HDP. Ekonomicky je Nemecko po USA druhou najsilnejšou krajinou v aliancii.
Keďže Nemecko oznámilo svoj zámer uzákoniť aktívnejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku, musí sa to podľa veliteľov NATO prejaviť aj vo finančnom vyjadrení. “Bude sa zvyšovať tlak, aby sme urobili viac pre ochranu východoeurópskych členov NATO“ povedal hovorca obrannej politiky frakcie CDU/CDU v Nemecku Henning Otte. “Môže to tiež znamenať, že musíme prispôsobiť náš rozpočet na obranu tak, aby zodpovedal novému politickému vývoju, “Pokračoval.
Toto nové kolo výdavkov na zbrojenie bude mať viac sociálnych obetí. To, že sa kancelárka Merkelová veľmi opatrne vyhýbala akýmkoľvek konkrétnym sľubom v mene nemeckej vlády, bolo určite spôsobené vnútropolitickou situáciou. Napriek nedávnemu tlkotu vojnových bubnov zostalo nemecké obyvateľstvo rozhodne odolné voči myšlienke ďalšieho vyzbrojovania a ďalších vojenských manévrov.
Podľa údajov SIPRI je v roku 2014 pomer vojenských výdavkov NATO k ruským stále 9:1.
Stále vojenskejší spôsob myslenia
Počas summitu bolo počuť nápadne (až desivo) agresívny tón a formulácie, keď išlo o Rusko, ktoré bolo opäť vyhlásené za „nepriateľa“. Tento obraz bol vytvorený polarizáciou a lacnými obvineniami, ktoré charakterizujú summit. Prítomných politických lídrov bolo neustále počuť, ako tvrdia, že „za krízu na Ukrajine môže Rusko“, na rozdiel od faktov, o ktorých vedia aj oni. Absolútne chýbala kritika alebo dokonca reflexia. A takmer jednomyseľne podporili aj prítomní novinári, bez ohľadu na to, z ktorej krajiny boli.
Výrazy ako „spoločná bezpečnosť“ alebo „détente“ neboli vítané; bol to vrchol konfrontácie určujúci kurz pre vojnu. Tento prístup akoby úplne ignoroval prípadné zmiernenie situácie prímerím či reštartom rokovaní na Ukrajine. Bola len jedna možná stratégia: konfrontácia.
Irak
Ďalšiu dôležitú úlohu na summite zohrala kríza v Iraku. Počas stretnutia prezident Obama vyhlásil, že niekoľko štátov NATO vytvára „novú koalíciu ochotných“ na boj proti IS v Iraku. Podľa amerického ministra obrany Chucka Hagela ide o USA, Spojené kráľovstvo, Austráliu, Kanadu, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko a Turecko. Dúfajú, že sa k nim pridajú ďalší členovia. Nasadenie pozemných jednotiek je vzhľadom na súčasnú situáciu stále vylúčené, ale rozšíria sa nálety s využitím pilotovaných lietadiel a bezpilotných lietadiel, ako aj dodávky zbraní miestnym spojencom. Komplexný plán boja proti IS má byť predložený na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN neskôr v septembri. Vývoz zbraní a iných zbraní má pokračovať.
Aj tu sa stupňuje tlak na Nemecko, aby sa zúčastnilo zásahu vlastnými lietadlami (modernizované Tornáda so zbraňami GBU 54).
Lídri NATO preukázali vojenský spôsob myslenia, v ktorom nie je miesto pre žiadny z alternatívnych spôsobov boja proti IS, ktoré v súčasnosti navrhujú mieroví výskumníci alebo mierové hnutie.
rozšírenie NATO
Ďalším bodom programu bola dlhodobá ambícia prijať nových členov, najmä Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko. Sľúbili im, ako aj Jordánsku a dočasne aj Líbyi, že poskytnú podporu „reforme obranného a bezpečnostného sektora“.
Pre Gruzínsko bol dohodnutý „podstatný balík opatrení“, ktorý by mal krajinu priviesť k členstvu v NATO.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, premiér Jaceňuk navrhol okamžité prijatie, ale nebolo to dohodnuté. Zdá sa, že NATO stále považuje riziká za príliš vysoké. Existuje ďalšia krajina, ktorá má hmatateľnú nádej stať sa členom: Čierna Hora. O jej prijatí sa rozhodne v roku 2015.
Ďalším zaujímavým vývojom bolo rozšírenie spolupráce s dvoma neutrálnymi národmi: Fínskom a Švédskom. Majú byť ešte užšie začlenené do štruktúr NATO týkajúcich sa infraštruktúry a velenia. Dohoda s názvom „Host NATO Support“ umožňuje NATO zapojiť obe krajiny do manévrov v severnej Európe.
Pred summitom sa objavili aj správy odhaľujúce, ako sa sféra vplyvu aliancie rozširuje aj smerom k Ázii prostredníctvom „Partnerstiev za mier“, čím sa do centra pozornosti NATO dostali Filipíny, Indonézia, Kazachstan, Japonsko a dokonca aj Vietnam. Je zrejmé, ako by sa dala Čína obkľúčiť. Japonsko po prvý raz určilo aj stáleho zástupcu v centrále NATO.
A na programe bolo aj ďalšie rozširovanie vplyvu NATO smerom k strednej Afrike.
Situácia v Afganistane
Neúspech vojenskej angažovanosti NATO v Afganistane sa vo všeobecnosti odsúva do úzadia (tlačou, ale aj mnohými v mierovom hnutí). Ďalšie zmanipulované voľby s preferovanými víťazmi vojnových diktátorov (bez ohľadu na to, kto sa stane prezidentom), úplne nestabilná vnútropolitická situácia, hlad a chudoba, to všetko charakterizuje život v tejto dlho trpiacej krajine. Hlavnými aktérmi zodpovednými za väčšinu z toho sú USA a NATO. Neplánuje sa úplné stiahnutie, ale skôr ratifikácia novej okupačnej zmluvy, ktorú prezident Karzaj už nechcel podpísať. To by umožnilo zostať medzinárodným kontingentom približne 10,000 800 vojakov (vrátane až XNUMX príslušníkov nemeckých ozbrojených síl). Zintenzívni sa aj „komplexný prístup“, t. j. civilno-vojenská spolupráca. A politika, ktorá tak jednoznačne zlyhala, bude pokračovať ďalej. Tí, ktorí budú trpieť, budú aj naďalej všeobecnou populáciou v krajine, ktorá je okradnutá o akúkoľvek možnosť vidieť vo svojej krajine nezávislý, sebaurčený vývoj – ktorý by im tiež pomohol prekonať zločinecké štruktúry vojnových pohlavárov. Zjavná spriaznenosť oboch víťazných strán vo voľbách pre USA a NATO bude brániť nezávislému, mierovému rozvoju.
Stále teda zostáva pravdou povedať: Mier v Afganistane ešte len treba dosiahnuť. Je potrebné ďalej rozvíjať spoluprácu medzi všetkými silami za mier v Afganistane a medzinárodným mierovým hnutím. Nemali by sme si dovoliť zabudnúť na Afganistan: po 35 rokoch vojny (vrátane 13 rokov vojny NATO) zostáva pre mierové hnutia životne dôležitou výzvou.
Žiadny mier s NATO
Mierové hnutie má teda dostatok dôvodov demonštrovať proti tejto politike konfrontácie, zbrojenia, „démonizovania“ takzvaného nepriateľa a ďalšej expanzie NATO na východ. Práve inštitúcia, ktorej politika je výrazne zodpovedná za krízu a občiansku vojnu, sa z nich snaží vysať životnú miazgu potrebnú pre svoju ďalšiu existenciu.
Summit NATO v roku 2014 opäť ukázal: V záujme mieru nebude mier s NATO. Aliancia si zaslúži zrušenie a nahradenie systémom spoločnej kolektívnej bezpečnosti a odzbrojenia.
Akcie organizované medzinárodným mierovým hnutím
Iniciované medzinárodnou sieťou „Nie vojne – Nie NATO“, ktorá poskytuje kritické spravodajstvo o summite NATO už po štvrtýkrát, a so silnou podporou britského mierového hnutia vo forme „Kampane za jadrové odzbrojenie (CND)“ a „Stop the War Coalition“, uskutočnila sa rôznorodá škála mierových udalostí a akcií.
Hlavnými udalosťami boli:
- Medzinárodná demonštrácia v Newporte 30. septembra 2104. S c. 3000 účastníkov to bola najväčšia demonštrácia, akú mesto zažilo za posledných 20 rokov, no stále príliš malá na to, aby bola vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete skutočne uspokojivá. Rečníci z odborov, politiky a medzinárodného mierového hnutia sa zhodli v jasnom nesúhlase s vojnou a v prospech odzbrojenia as ohľadom na potrebu podrobiť celú myšlienku NATO opätovnému prerokovaniu.
- Medzinárodný protisummit sa uskutočnil na radnici v Cardiffe 31. augusta s podporou miestneho zastupiteľstva a 1. septembra v Newporte. Tento protisummit finančne a personálne podporila Nadácia Rosy Luxemburgovej. Úspešne sa jej podarilo dosiahnuť dva ciele: po prvé, podrobnú analýzu medzinárodnej situácie a po druhé, sformulovanie politických alternatív a možností postupu v rámci mierového hnutia. Na protisummite zohrala obzvlášť intenzívnu úlohu feministická kritika militarizácie NATO. Všetky podujatia sa niesli v atmosfére výslovnej solidarity a určite tvoria základy pre užšiu budúcu spoluprácu v medzinárodnom mierovom hnutí. Veľmi potešujúci bol aj počet účastníkov okolo 300.
- Medzinárodný mierový tábor v krásne umiestnenom parku na okraji centra mesta Newport. Priestor na živú diskusiu tu našli najmä mladší účastníci protestných akcií, ktorých sa zúčastnilo 200 ľudí.
- Demonštračný sprievod v prvý deň summitu pritiahol veľa pozitívnej pozornosti médií a miestneho obyvateľstva, pričom približne 500 účastníkov priviedlo protest priamo pred dvere miesta konania summitu. Prvýkrát mohol byť byrokratom NATO (ktorí zostali bez mena a tváre) odovzdaný hrubý balík protestných rezolúcií.
O pultové akcie sa opäť ukázal veľký záujem médií. Waleská tlač a online médiá priniesli intenzívne spravodajstvo a britská tlač tiež poskytla komplexné správy. Nemecké vysielače ARD a ZDF ukázali zábery z protestných akcií a o protisummite sa postarala aj ľavicová tlač v Nemecku.
Všetky protestné akcie prebehli úplne pokojne, bez akéhokoľvek násilia. Samozrejme, že to bolo hlavne vďaka samotným demonštrantom, ale našťastie k tomuto úspechu prispela aj britská polícia vďaka svojmu kooperatívnemu a nenápadnému správaniu.
Najmä na protisummite diskusie opäť zdokumentovali zásadný rozdiel medzi agresívnou politikou NATO a stratégiami, ktoré by priniesli mier. Takže najmä tento samit ukázal potrebu pokračovať v delegitimizácii NATO.
Tvorivý potenciál mierového hnutia pokračoval aj počas ďalších stretnutí, na ktorých sa dohodli budúce aktivity:
- International Drones Meeting v sobotu 30. augusta 2014. Jednou z diskutovaných tém bola aj príprava Globálneho dňa akcie na dronoch na r. Októbra 4, 2014. Bolo tiež dohodnuté pracovať na medzinárodnom kongrese o dronoch v máji 2015.
- Medzinárodné stretnutie na prípravu akcií na konferenciu o preskúmaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2015 v New Yorku v apríli/máji. Diskutované témy zahŕňali program dvojdňového Kongresu proti jadrovým zbraniam a výdavkom na obranu, okrajové udalosti počas zasadnutia OSN a veľkú demonštráciu v meste.
- Výročné stretnutie siete „Nie vojne – nie NATO“ 2. septembra 2014. Táto sieť, ktorej stretnutia podporuje Nadácia Rosy Luxemburgovej, sa teraz môže obzrieť za úspešným protiprogramom štyroch summitov NATO. Môže oprávnene tvrdiť, že vrátilo delegitimizáciu NATO späť do programu mierového hnutia a do určitej miery aj do širšieho politického diskurzu. V týchto aktivitách bude pokračovať aj v roku 2015, vrátane dvoch podujatí o úlohe NATO v severnej Európe a na Balkáne.
Kristine Karch,
Spolupredseda koordinačného výboru medzinárodnej siete „Nie vojne – nie NATO“
