od Mierová veda DigestJúna 28, 2020
Fotografie: Fotografie OSN
Táto analýza sumarizuje a odráža nasledujúci výskum: Belgioioso, M., Di Salvatore, J., & Pinckney, J. (2020). Zamotaní modrou farbou: Vplyv mierových opatrení OSN na nenásilné protesty v krajinách po občianskej vojne. Medzinárodné štúdie štvrťročne. https://doi.org/10.1093/isq/sqaa015
Talking Points
V povojnových kontextoch:
- Krajiny s mierovými operáciami OSN majú nenásilnejšie protesty ako krajiny bez mierových síl OSN, najmä ak medzi tieto mierové misie patrí polícia OSN (UNPOL).
- Ak sú príslušníci mierových síl UNPOL z krajín s vysokým skóre občianskej spoločnosti, predpokladaná pravdepodobnosť nenásilného protestu v krajinách po skončení občianskej vojny je 60%.
- Ak sú príslušníci mierových síl UNPOL z krajín s nízkym skóre občianskej spoločnosti, predpokladaná pravdepodobnosť nenásilného protestu v krajinách po skončení občianskej vojny je 30%.
- Pretože príslušníci mierových síl UNPOL priamo komunikujú s občanmi obyvateľstva a trénujú a spolupracujú s domácou políciou, dochádza k „šíreniu noriem a postupov, ktoré chránia nenásilnú politickú mobilizáciu“ - čo silne svedčí o silnej socializácii príslušníkov mierových síl na hodnotu nenásilného protestu. ovplyvňuje tento výsledok.
zhrnutie
Väčšina súčasného výskumu o udržiavaní mieru v OSN sa zameriava na mierové procesy zhora nadol, ako sú politické dohody alebo inštitucionálne zmeny. Tieto procesy samy osebe nemôžu zmerať internalizáciu demokratických noriem alebo kultúrnych posunov, vďaka ktorým je návrat do vojny nepredstaviteľný. Na meranie mierových účinkov mierového budovania OSN „zdola nahor“ sa autori zameriavajú na podstatnú súčasť občianskej angažovanosti - nenásilné politické tvrdenie - a pýtajú sa: „Mierové misie uľahčujú nenásilné politické tvrdenie v post-občianskych vojnách?“
Na zodpovedanie tejto otázky vyvinuli nový súbor údajov, ktorý obsahuje 70 krajín pochádzajúcich z občianskej vojny v rokoch 1990 až 2011 a testuje počet nenásilných protestov, ktoré tieto krajiny zažili. Ako konzervatívne opatrenie nezahŕňa súbor údajov prípady, keď protesty viedli k nepokojom a spontánnemu násiliu. Tento súbor údajov obsahuje aj premenné, ako napríklad skutočnosť, či krajina bola hostiteľom mierových operácií OSN, počet mierových jednotiek a občianska spoločnosť pochádzajúce z krajiny pôvodu mierových síl. Toto skóre občianskej spoločnosti sa získava z indexu variantov demokracie v prostredí občianskej spoločnosti. Tento index sa zameriava na to, ako sú zapojené organizácie občianskej spoločnosti (ako sú záujmové skupiny, odborové zväzy alebo skupiny obhajcov atď.) Vo verejnom živote. Zahŕňa napríklad otázky, či s nimi konzultujú tvorcovia politík alebo koľko ľudí je zapojených do občianskej spoločnosti.
Výsledky ukazujú, že krajiny po skončení občianskej vojny s mierovými operáciami OSN majú nenásilnejšie protesty ako krajiny bez mierových síl. Nezdá sa, že by veľkosť misie bola dôležitá. Skóre občianskej spoločnosti v súvislosti s mierovými silami záleží iba na polícii OSN (UNPOL), ale nie na iných typoch mierových síl. Aby som to dal do čísel,
- Prítomnosť mierových síl OSN bez ohľadu na typ mierových jednotiek zvyšuje predpokladanú pravdepodobnosť nenásilného protestu na 40% v porovnaní s 27%, keď OSN nie je prítomná.
- Prítomnosť dôstojníkov UNPOL z krajín s nízkym skóre občianskej spoločnosti vedie k 30% predpovedanej pravdepodobnosti nenásilného protestu.
- Prítomnosť dôstojníkov UNPOL z krajín s vysokým skóre občianskej spoločnosti vedie k 60% predpovedanej pravdepodobnosti nenásilného protestu.
S cieľom vysvetliť, čo tieto výsledky znamenajú v kontexte udržiavania mieru OSN a budovania mieru zdola nahor, autori rozvíjajú teoretickú orientáciu, ktorá považuje nenásilný protest za kľúčový ukazovateľ širokej internalizácie demokratických noriem. To, že tieto protesty zostanú nenásilné, je tiež dôležité, najmä v krajinách po skončení občianskej vojny, kde je používanie násilia ako politického prejavu a ako prostriedku na dosiahnutie politických cieľov normalizované. Nové politické inštitúcie v týchto krajinách navyše často zlyhávajú, takže schopnosť krajiny vyrovnať sa s týmito problémami nenásilne je kľúčom k udržaniu mieru. Autori tvrdia, že mierové sily OSN, najmä polícia OSN (UNPOL), poskytujú bezpečnosť a že ich prítomnosť podporuje „normy nenásilnej politickej účasti“. Ďalej, ak krajiny po skončení občianskej vojny dokážu podporiť nenásilné protesty, tak jeho občianstvo aj vláda majú skutočne internalizované demokratické normy.
Zameraním sa na prítomnosť polície OSN (UNPOL) autori identifikujú hlavnú cestu, ktorou sa tieto demokratické normy šíria od mierových operácií do krajín, ktoré ich hostí. Príslušníci UNPOL trénujú a spolupracujú s národnou políciou, čo im poskytuje najpriamejšiu interakciu s komunitami a schopnosť ovplyvniť národnú políciu pri rešpektovaní nenásilného protestu. Okrem toho silná občianska spoločnosť[1] je ústredným prvkom pri organizovaní nenásilných protestov. Kým krajiny, ktoré vychádzajú z občianskej vojny, mohli oslabiť občianske spoločnosti, schopnosť občianskej spoločnosti plne sa zapojiť do politického procesu po vojne predstavuje prístup k budovaniu mieru zdola nahor. Preto vlastná socializácia dôstojníkov UNPOL v občianskej spoločnosti (či už ide o dôstojníkov prichádzajúcich z krajín so silnou občianskou spoločnosťou alebo nie) ovplyvňuje ich schopnosť podporovať nenásilné protesty v krajinách, v ktorých sú vyslaní. Inými slovami, ak dôstojníci UNPOL pochádzajú z krajín so silnými občianskymi spoločnosťami, je pravdepodobnejšie, že budú chrániť právo na nenásilný protest a „odradiť tvrdé represie od vlád, ktoré sa obávajú medzinárodného odsúdenia“.
Autori na záver krátko preskúmajú prípady, keď misie OSN v krajinách po skončení občianskej vojny prispeli k budovaniu mieru zdola nahor a šíreniu demokratických noriem. V Namíbii by pomocná skupina OSN pre prechodné obdobie obhajovala a chránila civilistov počas verejných stretnutí a preukázala nestrannosť pri kontrole davu počas protestov. To isté sa udialo v Libérii, kde misia OSN v Libérii bude monitorovať pokojné demonštrácie a zasahovať, aby počas volieb v roku 2009 prerušila násilie, a to aj medzi národnou políciou a protestujúcimi. Tento zákon chráni právo na protest a zabezpečuje, že k nemu dôjde nenásilne, rozširuje normy o nenásilnej politickej účasti, ktoré sú rozhodujúce pre pozitívny mier v krajinách po skončení občianskej vojny. Autori končia poznámkou o znepokojení nad presunom bremena udržiavania mieru OSN z bohatších krajín so silnejšími občianskymi spoločnosťami na chudobnejšie krajiny so slabšími občianskymi spoločnosťami. Vyzývajú tvorcov politiky, ktorí navrhujú mierové misie OSN, aby dbali na nábor väčšieho počtu zamestnancov z krajín so silnejšou občianskou spoločnosťou.
Informačná prax
Nové zameranie tohto článku na úlohu polície v budovaní mieru ponúka nový spôsob premýšľania o udržiavaní mieru v OSN, najmä ako prístup zdola nahor prostredníctvom inštitúcie, ktorá inak zameriava prístupy zhora nadol alebo na štát. Súčasťou budovania mieru, najmä v krajinách po skončení občianskej vojny, je obnovenie spoločenskej zmluvy medzi vládou a jej obyvateľmi, ktorá bola počas občianskej vojny roztrhaná. Mierová dohoda môže formálne ukončiť nepriateľské akcie, je však potrebné vykonať oveľa viac práce, aby sa ľudia skutočne presvedčili, že sa môžu zúčastňovať na verejnom živote a spôsobiť zmeny. Protesty sú základným nástrojom politickej účasti - slúžia na zvýšenie povedomia o probléme, mobilizáciu politických koalícií a získanie verejnej podpory. Aby vláda reagovala násilím, musí sa zbaviť spoločenskej zmluvy, ktorá spája spoločnosť.
Nemôžeme predstierať, že táto analýza, ktorá sa zameriava na aspekty protestov a policajného dozoru v cudzích krajinách, je odpojená od našej túžby konštruktívne riešiť súčasný okamih v USA. Ako vyzerá polícia v spoločnosti, ktorá sa zaviazala každý je Zabezpečenie? Je to nevyhnutný rozhovor pre Digest redakčný tím a pre ostatných, ktorí počítajú s vraždou Georga Floyda, Breony Taylorovej a mnohých ďalších čiernych Američanov. Ak je základným účelom polície zaistenie bezpečnosti, potom sa musí opýtať: Koho bezpečnosť poskytuje polícia? Ako postupuje polícia pri poskytovaní tejto bezpečnosti? V Spojených štátoch je polícia príliš dlho používaná ako nástroj útlaku voči čiernym, domorodým a iným farebným ľuďom (BIPOC). Táto história policajného konania je spojená s hlboko zakorenenou kultúrou bielej nadvlády, zjavné v rasovej zaujatosti nachádzajú sa v celom systéme presadzovania práva a trestného súdnictva. Tiež svedčíme o miere policajnej brutality voči nenásilným demonštrantom - čo, rovnako ironické a tragické, poskytuje viac dôkazov o potrebe zásadne zmeniť, čo znamená policajná činnosť v Spojených štátoch.
Veľká časť rozhovoru o policajnej činnosti v Spojených štátoch sa zamerala na militarizáciu polície, od prijatia mentality „bojovníka“ (na rozdiel od „strážnej“ mentality policajta - pozri pokračovanie v čítaní) až po presun vojenského materiálu. policajným útvarom prostredníctvom programu 1033 zákona o obrannom povolení. Ako spoločnosť začíname uvažovať o tom, ako by mohli vyzerať alternatívy k militarizovaným policajným silám. Existujú neuveriteľné dôkazy o účinnosti nemilitarizovaných a neozbrojených prístupov k bezpečnosti, ktoré sú súčasťou EÚ Mierová veda Digest, Napríklad v Posudzovanie ozbrojených a neozbrojených prístupov k udržiavaniu mieruVýskum ukazuje, že „neozbrojené civilné mierové operácie (UCP) sa úspešne zapojili do úloh tradične spojených s udržiavaním mieru, čo dokazuje, že udržiavanie mieru nevyžaduje vojenský personál ani prítomnosť zbraní na vykonávanie funkcií prevencie násilia a civilnej ochrany.“ Hoci sú väčšinou ozbrojené, polícia OSN, najmä s ich objatím komunitná polícia, stále predstavujú menej militarizovaný prístup k bezpečnosti v porovnaní s ostatnými mierovými silami OSN, najmä s tými, ktoré majú agresívnejšie mandáty na účasť v bojových misiách. Ako sa však v USA stáva čoraz zrejmejším (aj so živými občianskymi spoločnosťami a demokratickými normami), ozbrojená polícia môže stále predstavovať zásadnú hrozbu pre veľké segmenty občanov. V akom okamihu uznávame, že ozbrojená polícia je skôr zástancom jej dezintegrácie, než aby dodržiavala sociálnu zmluvu? Toto potvrdenie nás v konečnom dôsledku musí ešte viac nasmerovať na demilitarizáciu k prijatiu úplne neozbrojených prístupov k bezpečnosti - prístupov, ktoré nepresahujú bezpečnosť jednej osoby na úkor druhej. [KC]
Pokračovanie v čítaní
Sullivan, H. (2020, 17. júna). Prečo sa protesty stávajú násilnými? Obviňovať vzťahy so štátnou spoločnosťou (a nie provokatéri). Stručné zhrnutie politického násilia, Načítané 22. júna 2020, od https://politicalviolenceataglance.org/2020/06/17/why-do-protests-turn-violent-blame-state-society-relations-and-not-provocateurs/
Hunt, CT (2020, 13. februára). Ochrana prostredníctvom polície: Ochranná úloha polície OSN v mierových operáciách. Medzinárodný mierový inštitút, Načítané 11. júna 2020, od https://www.ipinst.org/2020/02/protection-through-policing-un-peace-ops-paper
De Coning, C., & Gelot, L. (2020, 29. mája). Umiestnenie ľudí do centra mierových operácií OSN. Medzinárodný mierový inštitút, Načítané 26. júna 2020, od https://theglobalobservatory.org/2020/05/placing-people-center-un-peace-operations/
NPR. (2020, 4. júna). Americká polícia. Priebežná čiara. Načítané 26. júna 2020, od https://www.npr.org/transcripts/869046127
Serhan, Y. (2020, 10. júna). Čo by mohol svet naučiť Ameriku o policajnej činnosti, Atlantik, Načítané 11. júna 2020, od https://www.theatlantic.com/international/archive/2020/06/america-police-violence-germany-georgia-britain/612820/
Science Daily. (2019, 26. februára). Dôkazy založené na údajoch o policajnej činnosti bojovníka verzus poručník. Načítané 12. júna 2020, od https://www.sciencedaily.com/releases/2019/02/190226155011.htm
Prehľad mierových vied. (2018, 12. novembra). Posúdenie ozbrojených a neozbrojených prístupov k udržiavaniu mieru. Získané 15. júna 2020, od https://peacesciencedigest.org/assessing-armed-and-unarmed-approaches-to-peacekeeping
Organizácia / Iniciatívy
Polícia OSN: https://police.un.org/en
Kľúčové slová: povojnové obdobie, udržiavanie mieru, budovanie mieru, polícia, OSN, občianska vojna
[1] Autori definujú občiansku spoločnosť ako „kategóriu [ktorá] zahŕňa organizovaných a neorganizovaných občanov, od obhajcov ľudských práv po nenásilných demonštrantov.“
