Fred Norman, World BEYOND War, December 30, 2021
Jedného dňa sa malé dievčatko v triede priblížilo k učiteľke a zašepkalo jej, akoby bolo tajomstvom: „Učiteľ, čo bola vojna? Jej učiteľ si povzdychol a odpovedal: „Poviem ti to
rozprávka, ale najprv vás musím upozorniť, že nie je
rozprávka, ktorej budete rozumieť; je to rozprávka pre dospelých -
oni sú otázka, ty si odpoveď — Raz...“
Povedala, že raz...
bola krajina, ktorá bola vždy vo vojne
— každú hodinu každého dňa každého roka —
oslavovalo vojnu a ignorovalo tých, ktorí zomreli,
stvorilo svojich nepriateľov a zabíjalo a klamalo,
mučilo a vraždilo, zabíjalo a plakalo
do sveta potrieb bezpečnosti, slobody a mieru
ktoré dobre skrývali chamtivosť, vďaka ktorej rastú zisky.
Fikcia a fantázia, samozrejme, ale predstavte si to, ak môžete,
a predstavte si aj obyvateľov tej fiktívnej krajiny,
tí, ktorí sa smiali a bavili sa a boli v teple a dobre najedení,
ktorí sa oženili so svojimi milými a mali deti, ktoré viedli
životy slobodných v domoch statočných plných twitterov
a tweety a občasné bľabotanie veselých tvorov,
celá rodina hrá rolu šikovných rozprávok,
skutočná falošná krajina, v ktorej nikto nikdy, nikdy
raz za jeden deň vynaložil akékoľvek úsilie na ukončenie vojen
čo z ich krajiny urobilo krajinu, ktorá bola vždy vo vojne.
Predstavte si tiež nepriateľa, tých, ktorí boli bombardovaní
a hučali, ťahali do ulíc a strieľali, tých
ktorých rodiny boli zničené, synovia, ktorí to sledovali
ich otcov zabili, dcéry, ktoré videli svoje matky
porušili, rodičia, ktorí klesli k zemi ako ich
detské životy nasiakli pôdu, na ktorej kľačali,
tí, ktorí budú navždy nepriateľmi krajiny
ktorí boli vždy vo vojne, tí, ktorí budú navždy nenávidieť
krajina, ktorá bola vždy vo vojne, a nenávidieť jej ľudí.
A tak sa svet rozdelil: jedna polovica sa kúpala v šťastí
klamstvá, jedna polovica zaliata krvou; obe polovice často jedna,
nerozoznateľný pre mŕtvych, ľahostajný voči zmrzačeným,
jeden gigantický svet biedy, IED, rúk a nôh,
rakvy a pohreby, mužov v slzách, žien v čiernom,
zo zlatých hviezd, modrých hviezd, hviezd a pruhov, z čiernej a červenej,
farby anarchistov, zelenej a pásov bielej,
nenávidený a nenávisť, obávaný a strach, hrôza.
Povedala, že raz...
alebo slová v tomto zmysle, slová pre dospelých pre uši dospelých,
a dieťa povedalo: "Učiteľ, nerozumiem!"
a učiteľ povedal: „Viem a som rád. ja
zavedie ťa na kopec, ktorý cez deň odráža slnko
a v noci svieti v mesačnom svite. Vždy svieti.
Je to živé. Žiari na ňom 6,000 6,000 hviezd, XNUMX XNUMX
spomienky, 6,000 XNUMX dôvodov, prečo vojny nemáte
Pochopte, že sú vojny, ktoré už nikdy nebudeme mať,
lebo v tejto rozprávke sa jedného dňa ľudia zobudili,
ľudia hovorili a krajina, ktorá bola vždy
bol vo vojne bol teraz v mieri a nepriateľ nie
nevyhnutne priateľ, už nebol nepriateľ a malý
deti nerozumeli a svet sa radoval,“
na čo dieťa prosilo: „Vezmi ma na tento vrch.
Chcem kráčať medzi hviezdami a hrať sa s nimi
v kľude."
Kedysi dávno — rozprávka,
učiteľský sen, spisovateľský sľub
všetkým deťom — nemôžeme zlyhať
to dievčatko — teraz je čas.
© Fred Norman, Pleasanton, CA
