od Patricka T. Hillera, 10. januára 2018
Svet je už mesiac od zimných olympijských hier v PyeonChangu 2018 v Južnej Kórei. Moji priatelia v Južnej Kórei si už kúpili lístky na viacero podujatí. Aká skvelá príležitosť pre rodičov vystaviť svojich dvoch chlapcov ukážkam atletických schopností a priateľskej súťaži medzi národmi v olympijskom duchu.
Všetko je dobré, až na strach z jadrovej vojny vyvolanej impulzívnymi vodcami v Severnej Kórei a Spojených štátoch. Nedávne zriedkavé rozhovory medzi Severnou a Južnou Kóreou nám dáva záblesk nádeje, že olympijský duch presahuje hry do politiky. Pierre de Coubertin, zakladateľ moderných olympijských hier, povedal, že „najdôležitejšie nie je vyhrať, ale zúčastniť sa“. V súčasnom konflikte medzi Severnou Kóreou a Južnou Kóreou je to ešte dôležitejšie. Najdôležitejšie nie je dohodnúť sa na všetkom, ale porozprávať sa.
Olympiáda ponúka jedinečný moment na zmiernenie napätia a podporu mieru na Kórejskom polostrove. Prvé rozhovory už viedli k dohodám o vyslaní delegácie Severnej Kórey na olympiádu, o rozhovoroch o znížení napätia pozdĺž hranice a o opätovnom otvorení vojenskej horúcej linky. Každý malý krok od pokraja vojny si zaslúži podporu všetkých národov a občianskej spoločnosti. Odborníci na riešenie konfliktov vždy hľadajú východiská v neriešiteľných konfliktoch, ako je tento. Príležitosti priameho dialógu medzi Kórejčanmi je potrebné reálne riešiť.
Po prvé, Nekórejčania by mali nechať Kórejcov hovoriť. Kórejci sú experti na svoje záujmy a potreby. Najmä USA by mali ustúpiť do úzadia, čím by sa dala jasne vyjadriť podpora pokračujúcej diplomacii vedenej Kóreou. Prezident Trump už tweetoval podporu, ktorá je užitočná, ale krehká. Jediným agresívnym tweetom mohol prezident vykoľajiť celé úsilie. Je preto dôležité, aby skupiny presadzujúce mier, zákonodarcovia a americká verejnosť vyjadrili svoju podporu diplomacii v súvislosti s vojnou.
Po druhé, aj tie najmenšie úspechy sú v skutočnosti veľké. Už len tá okolnosť, že sa asi po dvoch rokoch nestretnutia zišli delegácie na vysokej úrovni z oboch strán, je výhra. Nie je však čas očakávať veľké ústupky, ako keby Severná Kórea náhle zastavila svoj program jadrových zbraní.
Toto je čas pozitívne uznať, že obe Kórey úspešne odstúpili z pokraja vojny, ktorá sa mohla stať jadrovou so zapojením Spojených štátov. Tieto malé začiatky už znížili bezprostredné napätie a otvorili cesty k dlhodobým zlepšeniam v širších otázkach, ako je zmrazenie jadrových zbraní v Severnej Kórei, pozastavenie vojenských cvičení USA a Južnej Kórey, oficiálny koniec kórejskej vojny, stiahnutie Americkí vojaci z regiónu a dlhodobé snahy o zmierenie medzi týmito dvoma národmi.
Po tretie, dajte si pozor na spoilery. Kórejský konflikt je zložitý, trvalý a ovplyvnený tlakmi a dynamikou geopolitiky. Vždy budú existovať jednotlivci a skupiny, ktoré sa budú snažiť podkopať konštruktívne kroky. Hneď ako sa čo i len spomenulo kórejsko-kórejské rozhovory, kritici obvinili Kim Čong-Una zo snahy „vraziť klin medzi Južnú Kóreu a USA“ s cieľom oslabiť medzinárodný tlak a sankcie na Sever. Japonský premiér Šinzó Abe a bývalý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun z Južnej Kórey načrtli obraz nebezpečnej Severnej Kórey a požadujú, aby jej denuklearizácia bola kľúčovým bodom diskusie.
Základné princípy úspešného dialógu historicky naznačujú, že rozhovory bez predbežných podmienok sú najpravdepodobnejším spôsobom, ako získať trakciu medzi konfliktnými stranami. A napokon, súčasná podpora dialógu zo strany amerického prezidenta Trumpa môže byť zrušená tweetom. Nemôžeme odmietnuť možnosť, že démonizovaná Severná Kórea poskytuje potrebné odklonenie od slabého výkonu a nízkeho hodnotenia. Je preto dôležité neustále poukazovať na potrebné malé a pozitívne kroky.
Nikto nevie, aký bude a aký bude výsledok súčasných pozitívnych malých krokov. Deštruktívne spoilery môžu obhajcov diplomacie obviniť z toho, že dali voľný priechod severokórejskému programu jadrových zbraní a porušovaniu ľudských práv. Trochu umiernenejšie hlasy by mohli odmietnuť uznať diplomaciu ako účinný nástroj na zníženie súčasného napätia. Vymaniť sa z rozsiahleho konfliktu, ako je tento, trvá dlho a kým sa budú môcť riešiť nejaké väčšie problémy, bude potrebných ešte veľa malých krokov. Dajú sa očakávať aj neúspechy. Čo by však malo byť zrejmé, je fakt, že dlhé trvanie a neistota diplomacie sú vždy vhodnejšie ako určitá hrôza vojny.
Minulý rok hrozba prezidenta Trumpa „ohňom a zúrivosťou“ nad Severnou Kóreou znamenala eskaláciu tesne pred vojnou. Rozhovory medzi oboma Kóreami v kontexte olympijských hier sú pozitívnym odklonom od ohňa a zúrivosti a smerom k nádejnému svetlu olympionickej pochodne. V trajektórii konfliktu sa pozeráme na zásadný bod – smerujeme k novej a ešte väčšej eskalácii alebo kráčame na konštruktívnu cestu s realistickými očakávaniami?
Nechajte Kórejcov hovoriť. Ako národ, USA narobili dosť škôd, ako Američania sa môžeme uistiť, že naša krajina nás bude podporovať teraz aj po olympijských hrách. Táto mantra by mala znieť v ušiach našich volených predstaviteľov: Američania podporujú diplomaciu v súvislosti s vojnou. Potom môžem povedať svojim priateľom v Kórei, že sme sa pokúsili zabezpečiť, aby ich dospievajúci chlapci mohli navštíviť zimné olympijské hry a potom sa vrátiť do školy bez obáv z jadrovej vojny.
~~~~~~~~~
Patrick. T. Hiller, Ph.D., syndikovaný PeaceVoice, je vedec v oblasti transformácie konfliktov, profesor, pôsobil v Riadiacej rade Medzinárodnej asociácie pre výskum mieru (2012 – 2016), je členom Skupiny financovateľov mieru a bezpečnosti a riaditeľom Iniciatíva na prevenciu vojny nadácie Jubitz Family Foundation.
