Matka Zem plače pre svoje deti: Americká armáda musí zastaviť environmentálnu ekocídu

Najprv s radosťou 

Keď som cestoval do DC, aby som riskoval zatknutie v akcii organizovanej Národnou kampaňou za nenásilný odpor (NCNR), cítil som sa nervózny, no zároveň som vedel, že toto je to, čo musím urobiť. Bolo by to moje prvé zatknutie, odkedy som bol zatknutý v CIA v júni 2013 a po súdnom procese v októbri 2013 som si odpykal ročný podmienečný trest. Takmer dva roky pauzy od riskovania zatknutia mi pomohlo skutočne preskúmať, čo a prečo robím, a bol som odhodlaný pokračovať v živote v odpore voči zločinom našej vlády.

Som súčasťou NCNR 12 rokov – od začiatku vojny v Iraku v roku 2003. Keďže počet ľudí zapojených do protivojnového hnutia klesá, viem, že musíme pokračovať v odpore. Hoci teraz nemáme veľké čísla, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme hovorili pravdu o tom, čo sa deje vo vojnách v Iraku, Pakistane a Jemene, v programe boja s bezpilotnými lietadlami a pri pohľade na spôsoby, akými klimatickú krízu zhoršuje armáda.

Existuje mnoho spôsobov, akými armáda ničí našu planétu pomocou fosílnych palív, jadrových zbraní, ochudobneného uránu, rozprašovaním jedovatých chemikálií na polia vo vojne proti drogám v Južnej Amerike a prostredníctvom niekoľkých stoviek vojenských základní v okolí. svet. Agent Orange, používaný počas vojny vo Vietname, stále ovplyvňuje životné prostredie. Podľa Josepha Nevinsa v článku publikovanom CommonDreams.org Greenwashing Pentagonu"Americká armáda je jediným najväčším spotrebiteľom fosílnych palív na svete a jedinou entitou, ktorá je najviac zodpovedná za destabilizáciu klímy Zeme."

MUSÍME PRIJAŤ AKCIE, ABY SME TOTO NIČENIE NÁŠHO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA UKONČOVALI AMERICKÉ VOJENSTVO.

NCNR začala pred niekoľkými mesiacmi plánovať akciu ku Dňu Zeme, kde berieme armádu na zodpovednosť za ich úlohu pri ničení planéty. Keď sme pokračovali v plánovaní, posielal som pomerne veľa e-mailov rôznym jednotlivcom a zoznamom. Potom asi pred 6 týždňami ma kontaktoval Elliot Grollman z ministerstva vnútornej bezpečnosti. Zaujímalo ho, čo robíme, a ako spôsob, ako sa pokúsiť získať odo mňa viac informácií, sa spýtal, či by mohol pomôcť uľahčiť našu akciu 22. apríla. Veľmi ma prekvapilo, že mi povedal, že o našej akcii vedel. čítanie mojej súkromnej e-mailovej korešpondencie. Nikdy si nemôžeme myslieť, že čokoľvek, čo povieme, nebude monitorované. Zavolal na moje domáce telefónne číslo v Mount Horeb, WI at 7: 00 am ráno v deň akcie. Samozrejme, že som bola vo Washingtone, DC a môj manžel mu to povedal a dal mu číslo môjho mobilného telefónu.

Na Deň Zeme, 22. apríla, som sa pripojil k ďalším aktivistom, aby som doručil list Gine McCarthyovej, vedúcej Agentúry na ochranu životného prostredia, v ktorom som vyzval EPA, aby vykonala svoju prácu pri monitorovaní a ukončení spoluúčasti armády na spôsobovaní klimatického chaosu a potom sme išli do Pentagonu, kde by sme sa pokúsili doručiť list ministrovi obrany. Oba tieto listy boli odoslané niekoľko týždňov pred akciou a nikdy sme nedostali odpoveď. V oboch týchto listoch sme požiadali o stretnutie, aby sme prediskutovali naše obavy.

Okolo tridsať ľudí sa zhromaždilo mimo EPA o hod 10: 00 am v deň konania. David Barrows vytvoril veľký transparent s nápisom „EPA – Do Your Job; Pentagon – Zastavte svoju ekocídu“. Na transparente bol obraz zeme v plameňoch. Mali sme aj 8 menších plagátov s citátmi z nášho listu Ashtonovi Carterovi.

Max spustil program a hovoril o tom, že Matka Zem plakala, keď ju ničili jej deti. Beth Adamsová prečítala vyhlásenie, po ktorom Ed Kinane prečítal vyhlásenie environmentalistu Pata Hynesa.

Mali sme list, ktorý sme chceli doručiť šéfke EPA Gine McCarthyovej alebo zástupcovi v pozícii, ktorá tvorí politiku. Namiesto toho agentúra EPA poslala niekoho z kancelárie pre styk s verejnosťou, aby prijal náš list. Povedali, že sa nám ozvú, a ak áno, budem prekvapený.

Potom prehovorila Marsha Coleman-Adebayo. Marsha bola zamestnankyňou EPA, kým nezverejnila aktivity, ktorých boli súčasťou a ktoré zabíjali ľudí. Keď prehovorila, povedali jej, aby mlčala. Ale Marsha hovorila o tom, ako by videla ľudí ako my za oknom protestovať proti EPA. Títo demonštranti jej dodali odvahu pokračovať v presadzovaní ukončenia zločinov páchaných EPA, aj keď bola vyhodená. Marsha nám povedala, že tým, že sme mimo EPA, ponúkame inšpiráciu ľuďom, ktorí sa chceli ozvať, no báli sa to urobiť.

Mali sme viac práce, a tak sme opustili EPA a odišli sme metrom do food courtu v nákupnom centre Pentagon City, kde sme mali poslednú inštruktáž a potom sme sa vydali do Pentagonu.

Mali sme asi päťdesiat ľudí, ktorí sa dostali do Pentagonu, pričom ľudia držali bábky od Sue Frankel-Streit, ktorí sa ujali vedenia.

Keď sme sa blížili k Pentagonu, cítil som motýle v mojom bruchu a moje nohy boli ako keby sa menili na želé. Bol som však so skupinou ľudí, ktorých som poznal a ktorým som dôveroval, a vedel som, že musím byť súčasťou tejto akcie.

Vošli sme do rezervácie Pentagon a kráčali po chodníku smerom k Pentagonu. Čaká na nás najmenej 30 policajtov. Pozdĺž chodníka bol kovový plot s malým otvorom, cez ktorý nás vyviedli na trávnatú plochu. Táto oblasť na druhej strane plota bola označená ako „zóna slobody prejavu“.

Malachy viedol program a ako zvyčajne veľavravne hovoril o tom, prečo musíme v tejto práci pokračovať. Hovoril o tom, že NCNR v posledných rokoch písalo listy voleným a menovaným predstaviteľom. NIKDY sme nedostali odpoveď. Toto je mrazivé. Ako občania by sme mali byť schopní komunikovať s našou vládou o našich obavách. V našej krajine je niečo vážne zlé, že nevenujú pozornosť tomu, čo hovoríme. Ak by sme boli lobistami za dodávateľa obrany, veľkú ropu alebo inú veľkú korporáciu, boli by sme vítaní v kanceláriách na Capitol Hill a v Pentagone. Ale my ako občania nemáme prístup k vládnym úradníkom. Ako sa pokúsime zmeniť svet, keď nás tí, ktorí sú pri moci, odmietajú počúvať?

Hendrik Vos dojímavo hovoril o tom, ako naša vláda podporuje nedemokratické vlády v Latinskej Amerike. Hovoril o dôležitosti našej občianskej odbojovej akcie s našou ochotou riskovať zatknutie. Paul Magno bol inšpiratívny, keď hovoril o mnohých akciách občianskeho odporu, na ktorých staviame, vrátane aktivistov Plowshare.

Po vypočutí rečníkov ôsmi z nás, ktorí riskovali zatknutie, prešli malým otvorom na chodník, aby sme sa pokúsili doručiť náš list ministrovi obrany Ashtonovi Carterovi alebo zástupcovi v politickej pozícii. Boli sme na chodníku, po ktorom verejnosť pravidelne chodí, aby vstúpila do Pentagonu.

Okamžite nás zastavil dôstojník Ballard. Nevyzeral veľmi priateľsky, keď nám povedal, že blokujeme chodník a že musíme znova vstúpiť do „zóny slobody prejavu“. Povedali sme mu, že sa postavíme k plotu, aby ľudia mohli voľne prechádzať.

Opäť sa s nami stretol niekto bez právomocí z kancelárie PR, aby sa s nami stretol a prijal náš list, ale bolo nám povedané, že nebude žiadny dialóg. Ballard nám povedal, že musíme odísť, inak nás zatknú.

Bolo nás osem dotknutých nenásilných jedincov pokojne stojacich pri plote na verejnom chodníku. Keď sme povedali, že nemôžeme odísť, kým sa neporozprávame s niekým v pozícii autority, Ballard povedal inému dôstojníkovi, aby nám dal naše tri varovania.

Malachy začal čítať list, ktorý sme chceli doručiť ministerke Carterovej, keď boli dané tri varovania.

Po treťom varovaní zatvorili otvor do priestoru slobody prejavu a asi 20 dôstojníkov z tímu SWAT, ktorí čakali 30 stôp od nás, sa na nás vyrútilo. Nikdy nezabudnem na zúrivý výraz na tvári dôstojníka, ktorý prišiel k Malachymu a násilne mu vytrhol list z rúk a dal mu putá.

Videl som, že to bude ďalšie násilné zatknutie v Pentagone. V apríli 2011 zorganizovalo NCNR akciu v Pentagone a aj v tom čase došlo k veľkému násiliu zo strany polície. Zrazili Eve Tetaz na zem a prudko mi vykrútili ruku za chrbát. Od ostatných som počul správy, že v ten deň boli tiež zhrubnutí.

Môj zatýkací dôstojník mi povedal, aby som si dal ruky za chrbát. Manžety boli utiahnuté a on nimi ešte pevnejšie trhol, čo spôsobilo veľkú bolesť. Päť dní po zatknutí mám ruku stále pomliaždenú a citlivú.

Trudy kričala od bolesti, pretože jej putá boli tak tesné. Požiadala, aby ich uvoľnili, a dôstojník jej povedal, že ak sa jej to nepáči, už by to nemala robiť. Žiadny zo zatknutých policajtov nemal na sebe menovky, a preto ho nebolo možné identifikovať.

Okolo nás nás zatkli 2: 30 pm a prepustený okolo 4:00 hod. Spracovanie bolo minimálne. Všimol som si, že niektorí muži boli pohladení predtým, ako nás nasadili do policajnej dodávky, ale ja nie. Keď sme dorazili na spracovateľskú stanicu, hneď pri vstupe do budovy nám odrezali putá a potom ženy umiestnili do jednej cely a mužov do druhej. Všetkých nás odfotili z hrnčeka, ale žiadnemu z nás neodišli. Snímanie odtlačkov prstov trvá dlho a možno, keď získali naše ID, zistili, že všetky naše odtlačky už boli v ich systéme.

Zatknutí boli Manijeh Saba z New Jersey, Stephen Bush z Virginie, Max Obuszewski a Malachy Kilbride z Marylandu, Trudy Silver a Felton Davis z New Yorku a Phil Runkel a Joy First z Wisconsinu.

David Barrows a Paul Magno nám poskytli podporu a čakali na stretnutie, keď nás prepustili.

Boli sme v Pentagone, kde sme si uplatňovali svoje práva podľa prvého dodatku a povinnosti podľa Norimbergu, a tiež ako ľudské bytosti, ktoré sa zaujímali o ťažkú ​​situáciu Matky Zeme. Boli sme na chodníku, po ktorom verejnosť pokojne žiadala o stretnutie s niekým v Pentagone, a potom sme si čítali list, ktorý sme poslali ministrovi obrany Ashtonovi Carterovi. Nespáchali sme trestný čin, ale konali sme v odpore proti zločinom našej vlády, a napriek tomu sme boli obvinení z porušenia zákonného nariadenia. Toto je definícia občianskeho odporu

Je veľmi vážnym problémom, že vládni úradníci naše výzvy na mier a spravodlivosť nevypočujú. Aj keď sa zdá, že nás nepočúvajú, je veľmi dôležité pokračovať v odpore. Viem, že aj keď máme pocit, že sme neúčinní, konať v odpore je mojou jedinou voľbou, ako urobiť, čo môžem, aby som zmenil životy svojich vnúčat a detí sveta. Hoci je ťažké vedieť, či sme efektívni, verím, že všetci musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pokračovali v našej práci pre mier a spravodlivosť. To je naša jediná nádej.

Fotografie zo zatýkania v Pentagone.