Autor: Leo Shane III, Vojenské časy
Zákonodarcovia oficiálne upustili od plánov, aby sa ženy zaregistrovali do návrhu, namiesto toho sa rozhodli pre preskúmanie pretrvávajúcej potreby systému selektívnych služieb.
Kontroverzné ustanovenie bolo súčasťou prvých návrhov ročného zákona o oprávnení na obranu a vlani na jar tesne prešlo hlasovaním výboru pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov. O niekoľko mesiacov neskôr nasledovala porota senátu.
Konzervatívci v oboch komorách však proti tomuto ustanoveniu namietali a vyňali ho z konečného legislatívneho návrhu, ktorý bol predstavený v utorok.
Podľa súčasného zákona sú muži vo veku 18 až 26 rokov povinní zaregistrovať sa na prípadnú nedobrovoľnú vojenskú službu v systéme selektívnej služby. Ženy boli vyňaté a minulé právne výzvy poukázali na boj proti obmedzeniam uloženým na ich vojenskú službu ako dôvod ich vylúčenia.
Začiatkom tohto roka minister obrany Ash Carter tieto obmedzenia odstránil a po prvýkrát otvoril bojové miesta ženám. V reakcii na to skupina vojenských vodcov a obhajcov práv žien uviedla, že podporia požiadavku, aby sa ženy teraz prihlásili do návrhu.
Namiesto toho konečný návrh zákona o autorizácii, o ktorom sa očakáva, že o ňom bude v najbližších dňoch hlasovať Kongres, vyžaduje preskúmanie celého systému selektívnej služby, aby sa zistilo, či je myšlienka vojenského návrhu stále realistická a nákladovo efektívna.
Systém má ročný rozpočet približne 23 miliónov dolárov, ale skupiny dozorných orgánov spochybnili, či by systém mohol zostaviť zoznam povolaných osôb, ak by došlo k celoštátnej núdzovej situácii.
A vojenskí vodcovia opakovane trvali na tom, že sa nechcú vrátiť k odvodu, aby zaplnili svoje hodnosti. Od posledného odvodu, ktorý sa skončil v roku 1973, nebol žiadny Američan dotlačený k nedobrovoľnej vojenskej službe.
Hoci demokrati pravdepodobne obnovia diskusiu o tejto otázke na budúci rok, je nepravdepodobné, že by ďaleko postúpili s republikánmi, ktorí budú kontrolovať obe komory Kongresu a Biely dom.
