Autor: Alexandra Brzozowski, 21. januára 2019
od EURACTIV
Je to jedno z najhoršie strážených belgických tajomstiev. Zákonodarcovia vo štvrtok (16. januára) tesne odmietli rezolúciu požadujúcu odstránenie amerických jadrových zbraní umiestnených v krajine a pripojenie k Zmluve OSN o zákaze jadrových zbraní (TPNW).
Za uznesenie hlasovalo 66 poslancov a 74 ho zamietlo.
Za boli socialisti, zelení, centristi (cdH), robotnícka strana (PVDA) a frankofónna strana DéFI. Medzi 74, ktorí hlasovali proti, bola nacionalistická flámska strana N-VA, Flámski kresťanskí demokrati (CD&V), krajne pravicový Vlaams Belang a flámski aj frankofónni liberáli.
Zahraničný výbor parlamentu tesne pred vianočnými prestávkami schválil návrh na stiahnutie jadrových zbraní z belgického územia a pristúpenie Belgicka k Medzinárodnej zmluve o zákaze jadrových zbraní. Rezolúciu viedol flámsky socialista John Crombez (sp.a).
Týmto uznesením komora požiadala belgickú vládu, „aby čo najskôr vypracovala plán zameraný na stiahnutie jadrových zbraní z územia Belgicka“.
O decembrovom uznesení sa hlasovalo bez účasti dvoch liberálnych poslancov, aj keď text už bol rozriedený.
Podľa flámskeho denníka De Morgen, americký veľvyslanec v Belgicku bol pred štvrtkovým hlasovaním rezolúciou „zvlášť znepokojený“ a niekoľko poslancov oslovilo americké veľvyslanectvo na diskusiu.
Kontroverziu vyvolala diskusia o nahradení stíhacích lietadiel F-16 americkej výroby v belgickej armáde americkými F-35, vyspelejším lietadlom schopným niesť jadrové zbrane.
„Najhoršie strážené tajomstvo“
O prítomnosti jadrových zbraní na belgickej pôde sa na rozdiel od iných krajín už dlho nevedie žiadna verejná diskusia.
Návrh správy z júla 2019 s názvom „Nová éra jadrového odstrašovania?“ a zverejnené Parlamentným zhromaždením NATO potvrdilo, že Belgicko je jednou z niekoľkých európskych krajín skladujúcich americké jadrové zbrane v rámci dohody NATO o zdieľaní jadrových zbraní. Zbrane sú umiestnené na leteckej základni Kleine Brogel v provincii Limburg.
Hoci belgická vláda doteraz prijala politiku „nepotvrdzovať, ani nepopierať“ ich prítomnosť na belgickej pôde, vojenskí predstavitelia to označili za jedno z „najslabšie strážených tajomstiev Belgicka“.
Podľa De Morgen, ktorý získal uniknutú kópiu dokumentu pred nahradením jeho posledného odseku sa v správe uvádzalo:
„V kontexte NATO rozmiestňujú Spojené štáty v Európe okolo 150 jadrových zbraní, najmä voľných bômb B61, ktoré môžu rozmiestniť americké aj spojenecké lietadlá. Tieto bomby sú uložené na šiestich amerických a európskych základniach: Kleine Brogel v Belgicku, Büchel v Nemecku, Aviano a Ghedi-Torre v Taliansku, Volkel v Holandsku a Inçirlik v Turecku.“
Najnovší odsek vyzerá ako skopírovaný z nedávneho článku EURACTIV.
Neskôr aktualizovanú verziu správy zrušili špecifikácie, ale uniknuté dokumenty potvrdzujú to, čo sa už nejaký čas predpokladalo.
Začiatkom roka 2019 americký Bulletin atómových vedcov vo svojej výročnej správe uviedol, že Kleine Brogel vlastnil najmenej dvadsať jadrových zbraní. Správa sa používa ako zdroj v konečnej verzii správy predloženej členom Parlamentného zhromaždenia NATO.
Na otázku o súčasnej belgickej diskusii predstaviteľ NATO pre EURACTIV povedal, že je potrebná jadrová kapacita „na udržanie mieru a odvrátenie agresie“ zvonku. "Cieľom NATO je svet bez jadrových zbraní, ale pokiaľ budú existovať, NATO zostane jadrovou alianciou."
Theo Francken, flámsky nacionalistický zákonodarca zo strany N-VA, sa vyslovil za ponechanie amerických zbraní na belgickom území: „len si pomyslite na návratnosť, ktorú by sme dostali z ústredia NATO v našej krajine, vďaka čomu sa Brusel dostáva na mapu sveta,“ povedal pred hlasovaním.
„Pokiaľ ide o finančný príspevok do NATO, už teraz patríme medzi najhorších v triede. Stiahnutie jadrových zbraní nie je dobrým signálom pre prezidenta Trumpa. Môžete sa s tým hrať, ale nemusíte s tým štrngať,“ povedal Francken, ktorý je aj vedúcim belgickej delegácie na Parlamentnom zhromaždení NATO.
Belgicko v súčasnosti neplní cieľ NATO zvýšiť výdavky na obranu na 2 % HDP krajiny. Belgickí predstavitelia opakovane navrhovali, že umiestnenie amerických jadrových zbraní v Kleine Brogel prinúti kritikov v aliancii zavrieť oči nad týmito nedostatkami.
Základným kameňom belgickej politiky v oblasti jadrových zbraní je Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorú Belgicko podpísalo v roku 1968 a ratifikovalo v roku 1975. Zmluva obsahuje tri ciele: nešírenie, konečné odstránenie všetkých jadrových zbraní a medzinárodnú spoluprácu v mierové využívanie jadrovej energie.
„Belgicko v rámci EÚ vynaložilo osobitné úsilie na dosiahnutie významných a vyvážených pozícií, s ktorými môžu súhlasiť európske štáty s jadrovými zbraňami aj ostatné členské štáty EÚ,“ uvádza sa v pozícii belgickej vlády.
Belgicko ako krajina NATO doteraz nepodporilo Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní (TPNW) z roku 2017, prvú právne záväznú medzinárodnú dohodu o komplexnom zákaze jadrových zbraní s cieľom viesť k ich úplnému odstráneniu.
Vo štvrtok odhlasované uznesenie to však malo zmeniť. Prieskum verejnej mienky uskutočnený YouGov v apríli 2019 ukázal, že 64 % Belgičanov verí, že ich vláda by mala zmluvu podpísať, pričom iba 17 % bolo proti jej podpisu.
