od Roberta Parryho, 9. novembra 2017
Nový sponzorovaný Organizáciou Spojených národov správy o incidente so sarínom zo 4. apríla v meste ovládanom Al-Káidou v Sýrii obviňuje vládu Bašára Asada zo zverstva, ale správa obsahuje dôkazy hlboko v jej „prílohe II“, ktoré by dokázali Assadovu nevinu.
Napriek tomu Spoločný vyšetrovací mechanizmus [JIM], spoločný projekt OSN a Organizácie pre zákaz chemických zbraní [OPCW], zmietol tento prekvapivý dôkaz a vyniesol rozsudok o vine Asada, ktorý chceli Spojené štáty a ich spojenci. keď ste sa dočítali až sem, zistili by ste, že viac ako 100 obetí vystavenia sarínu bolo prevezených do niekoľkých nemocníc v okolí pred údajné sýrske vojnové lietadlo mohlo zasiahnuť mesto Khan Sheikhoun.
JIM poslal dôkazy o zinscenovanom zverstve, pri ktorom by agenti Al-Kájdy použili sarin na zabíjanie nevinných civilistov a pripísali vinu na Asada, na 14 stranách do prílohy II správy. Citlivosť tohto dôkazu zinscenovaného „útoku“ je zvýšená skutočnosťou, že prezident Trump sa ponáhľal vyniesť rozsudok a nariadil „odvetný“ útok 59 raketami Tomahawk na sýrsku leteckú základňu v noci zo 6. na 7. apríla. Tento americký útok údajne zabil niekoľko vojakov na základni a deväť civilistov vrátane štyroch detí v okolitých štvrtiach.
Ak by sa teda ukázalo, že Al-Káida oklamala prezidenta Trumpa, nielenže by bol zodpovedný za porušovanie medzinárodného práva a zabíjanie nevinných ľudí, ale on a prakticky celý západný politický establishment spolu s hlavnými spravodajskými médiami by vyzeral ako „užitoční idioti Al-Kájdy“. .“
V súčasnosti je Západ a jeho mainstreamové médiá kritizovať Rusov za neakceptovanie „hodnotenia“ JIM, ktoré obviňuje Asada zo sarinového útoku. Rusko tiež berie flak na spochybňovanie pokračovania mandátu JIM. V súvislosti so správou JIM sa prakticky neobjavila žiadna skepsa v hlavnom prúde a takmer žiadna zmienka v hlavnom prúde o nezrovnalosti v načasovaní nemocníc.
Problémy s načasovaním
Aby sa zistilo, kedy k údajnému útoku sarínom došlo 4. apríla, správa JIM sa spoliehala na svedkov v meste ovládanom Al-Káidou a na kuriózne video, ktoré ukazovalo tri obláčiky dymu, ale žiadne lietadlá. Na základe metadát videa JIM uviedol, že scéna bola zaznamenaná medzi 0642 a 0652 hodinou. JIM teda stanovuje načasovanie uvoľnenia sarínu medzi 0630:0700 a XNUMX:XNUMX.
Podľa prílohy II k správe sa „časy vstupu do záznamov pohybujú medzi 0600:1600 a XNUMX:XNUMX“. A tieto prvé prípady – príchod pred údajný nálet – neboli ojedinelé. Ale prvé prijímanie obetí do nemocníc v oblasti sa začalo už o 0600:XNUMX, zistil JIM, čo znamená, že tieto obete nemohli byť otrávené údajným leteckým bombardovaním (aj keby k náletu skutočne došlo nastať).
„Analýza... zdravotných záznamov odhalila, že v 57 prípadoch boli pacienti prijatí do piatich nemocníc pred incidentom v Chán Šajchúne,“ uvádza príloha II.
Navyše, tento časový nesúlad sa neobmedzoval len na niekoľko nemocníc v meste Khan Sheikhoun a jeho okolí, ale bol zaznamenaný aj v nemocniciach, ktoré boli roztrúsené po celej oblasti a zahŕňali jednu nemocnicu, ktorej dosiahnutie by trvalo približne hodinu.
V prílohe II sa uvádza: „V 10 takýchto prípadoch sa zdá, že pacienti boli prijatí do nemocnice vzdialenej 125 km od Chán Šajchúnu o 0700:42, zatiaľ čo ďalších 30 pacientov sa zdá byť prijatých do nemocnice vzdialenej 0700 km o XNUMX:XNUMX.
Inými slovami, zdá sa, že viac ako 100 pacientov bolo vystavených sarínu pred údajné sýrske vojnové lietadlo mohlo zhodiť údajnú bombu a obete mohli byť evakuované, čo je zistenie, ktoré by samo osebe zničilo prípad JIM proti sýrskej vláde.
Zdalo sa však, že JIM sa viac zaujíma o pochovanie tohto dôkazu o tom, že Al-Káida zinscenovala incident – a zabila niektorých postrádateľných civilistov – ako o sledovanie tohto problému s načasovaním.
„[JIM] tieto nezrovnalosti neskúmal a nemôže určiť, či sú spojené s akýmkoľvek možným scenárom inscenácie alebo so zlým vedením záznamov v chaotických podmienkach,“ uvádza sa v správe. Ponúkaná výhovorka o slabom vedení záznamov by sa však musela vzťahovať na viacero nemocníc v širokej oblasti, pričom všetky by falošne zaznamenávali čas príchodu viac ako 100 pacientov.
Objavilo sa aj video obláčikov dymu skepticizmus Theodora Postola, expert na zbrane z Massachusettského technologického inštitútu, ktorý poznamenal, že žiadny z troch oblakov nezodpovedal poškodeniu budov (pri pohľade zo satelitných snímok), ktoré by boli spôsobené leteckými bombami tejto sily.
Zistenie Postolu naznačuje, že dym mohol byť ďalšou súčasťou inscenačnej akcie, a nie troskami vyvrhnutými leteckými bombami.
JIM tiež nenašiel žiadne presvedčivé dôkazy, že sýrske vojnové lietadlo bolo v čase videa nad Khan Sheikhounom, hoci správa tvrdí, že lietadlo sa mohlo dostať do vzdialenosti asi 5 kilometrov od mesta.
História podvodu
Snáď ešte významnejšie je, že správa JIM ignorovala kontext prípadu zo 4. apríla a minulú históriu frontu Al-Kájda, ktorá zinscenovala útoky chemickými zbraňami s cieľom zvaliť vinu na sýrsku vládu a prinútiť americkú armádu k intervencii na strane. z Nusry a jej islamsko-militantných spojencov.
4. apríla existoval silný motív pre Al-Káidu a jej regionálnych spojencov, aby zorganizovali zinscenované podujatie. Len niekoľko dní predtým administratíva prezidenta Trumpa šokovala sýrskych rebelov a ich podporovateľov vyhlásením, že „zmena režimu“ už nie je cieľom USA v Sýrii.
Al-Kájda a jej regionálni predstavitelia sa teda zúfalo snažili zvrátiť Trumpovo rozhodnutie, čo bolo dosiahnuté jeho emotívnou reakciou na videá v káblových správach, ktoré ukazovali deti a iných civilistov trpiacich a umierajúcich v Khan Sheikhoun.
V noci zo 6. na 7. apríla, predtým, než sa mohlo uskutočniť dôkladné vyšetrovanie, Trump nariadil vystreliť 59 rakiet Tomahawk na sýrsku leteckú základňu, ktorá údajne spustila sarinový útok.
V tom čase mi jeden spravodajský zdroj povedal, že aspoň niektorí analytici CIA sa domnievali, že incident so sarínom bol skutočne zinscenovaný so sarínom, ktorý pravdepodobne priletel dronom zo saudsko-izraelskej špeciálnej operačnej základne v Jordánsku.
Tento zdroj uviedol, že príprava incidentu na mieste bola unáhlená kvôli prekvapivému oznámeniu, že Trumpova administratíva sa už nesnaží o zmenu režimu v Damasku. Zhon viedol k určitej nedbanlivosti pri viazaní všetkých potrebných detailov na pripísanie zverstva na Asada, uviedol zdroj.
Ale tých pár prešľapov, ako je zjavné zlyhanie koordinácie načasovania prijímania do nemocnice po údajný letecký útok neodradil vyšetrovateľov JIM od podpory túžby Západu obviniť Asada a tiež vytvoriť ďalšiu útočnú líniu proti Rusom.
Podobne aj iní vyšetrovatelia napojení na OSN bagatelizovali skoršie dôkazy, že al-Kájda Nusra zinscenovala incidenty s chemickými zbraňami po tom, čo prezident Obama stanovil svoju „červenú líniu“ voči chemickým zbraniam. Militanti zjavne dúfali, že americká armáda zlikviduje sýrsku armádu a pripraví pôdu pre víťazstvo Al-Káidy.
Napríklad vyšetrovatelia OSN dozvedel od mnohých obyvateľov mesta Al-Tamanah o tom, ako rebeli a spriaznení „aktivisti“ zinscenovali v noci z 29. na 30. apríla 2014 útok plynným chlórom a potom predali falošný príbeh dôverčivým západným médiám a spočiatku aj vyšetrovací tím OSN.
„Sedem svedkov uviedlo, že boli vydávané časté varovania [o bezprostrednom útoku chlórovými zbraňami zo strany vlády], ale v skutočnosti k žiadnym incidentom s chemikáliami nedošlo,“ uvádza sa v správe OSN. „Zatiaľ čo ľudia po varovaniach hľadali bezpečnosť, ich domovy boli vyplienené a šírili sa klebety, že udalosti boli zinscenované. ... [Títo svedkovia] prišli spochybniť široko rozšírené falošné správy v médiách.
Pochybné dôkazy
Iní ľudia, ktorí tvrdili, že došlo k vládnemu chemickému útoku na Al-Tamanah, poskytli podľa správy podozrivé dôkazy vrátane údajov z pochybných zdrojov.
„Ďalší svedok uviedol dátumy všetkých piatich incidentov, ktoré si prečítal z kúsku papiera, ale neposkytol žiadne svedectvo o incidente z 29. – 30. apríla 2014. Ten tiež poskytol video s názvom „miesto, kde bol druhý barel obsahujúci toxický plynný chlór“ bol prepustený tamanaa 30. apríla 14'“V správe sa uvádza: „Traja svedkovia, ktorí neuviedli žiadny popis incidentu z 29. – 30. apríla 2014, poskytli materiál neznámeho zdroja. Jeden svedok vedel z druhej ruky o dvoch z piatich incidentov v Al-Tamanah, ale nepamätal si presné dátumy. Neskôr tento svedok poskytol USB kľúč s informáciami neznámeho pôvodu, ktoré boli uložené v samostatných priečinkoch podľa dátumov všetkých piatich incidentov spomínaných FFM [Fact-Finding Mission OSN].
Niektorí ďalší svedkovia tvrdiaci útok sýrskej vlády ponúkli zvláštne tvrdenia o detekcii „sudových bômb“ napustených chlórom na základe toho, ako zariadenie znelo pri jeho zostupe.
V správe OSN sa uvádza: „Očitý svedok, ktorý uviedol, že bol na streche, povedal, že počul helikoptéru a ‚veľmi hlasný‘ zvuk padajúceho suda. Niektorí opýtaní hovorili o zreteľnom pískaní sudov, ktoré pri páde obsahujú chlór. Svedecká výpoveď sa nedala potvrdiť žiadnymi ďalšími informáciami."
Samotné tvrdenie je však absurdné, pretože je nepredstaviteľné, že by niekto mohol odhaliť nádobu s chlórom vo vnútri „sudovej bomby“ podľa „výrazného pískania“.
Väčším bodom však je, že džihádistickí rebeli v Al-Tamana a ich propagandistické tímy, vrátane humanitárnych pracovníkov a aktivistov, podľa všetkého zorganizovali koordinované úsilie o podvod doplnené falošným videom dodaným vyšetrovateľom OSN a západným médiám.
Napríklad Telegraph v Londýne hlásené že „Videá údajne nasnímané v Al-Tamanah... majú za cieľ ukázať miesta dopadu dvoch chemických bômb. Aktivisti uviedli, že jedna osoba bola zabitá a ďalších 70 zranených.
The Telegraph citoval údajného experta na zbrane Eliota Higginsa, zakladateľa Bellingcatu a vysokopostaveného člena ostro protiruskej Atlantickej rady, ktorý podporuje tvrdenia Al-Tamanah.
"Svedkovia neustále hlásili použitie vrtuľníkov na zhadzovanie použitých chemických barelových bômb," povedal Higgins. "V súčasnosti bolo v tomto regióne za posledné tri týždne obvinených asi tucet chemických barelových bombových útokov."
TKeď boli v septembri 2016 zverejnené zistenia OSN, odhaľovaniu Al-Tamanahu v správe OSN nebola venovaná žiadna pozornosť mainstreamových médií, pretože správa OSN sa spoliehala na informácie rebelov, aby obvinila vládu z dvoch ďalších údajných útokov chlórom, a to sa dostalo až do úplného pokrytia. Ale vzhľadom na rozsah zjavného podvodu mal tento prípad vyvolať červené vlajky.
Ak by sedem obyvateľov mesta hovorilo pravdu, znamenalo by to, že rebeli a ich spojenci vydali falošné varovania pred útokmi, vyrábali propagandistické videá na oklamanie Západu a pripravovali „svedkov“ „dôkazmi“, aby oklamali vyšetrovateľov. Napriek tomu sa nespustili žiadne poplachy v súvislosti s ďalšími tvrdeniami rebelov.
Incident v Ghúte
Slávnejší útok – plynom sarin na damašskom predmestí Ghúta 21. augusta 2013, pri ktorom zahynuli stovky ľudí – bol tiež horlivo obviňovaný zo strany Asadovho režimu, keďže The New York Times, Human Rights Watch, Higgins's Bellingcat a mnohé ďalšie západné médiá dospel k tomuto záveru napriek nepravdepodobným okolnostiam. Asad práve privítal vyšetrovateľov OSN v Damasku, aby preskúmali chemické útoky, z ktorých viní rebelov.
To sa však stalo ďalším náhlym súdom na Západe, ktorý priviedol Obamovu administratívu na pokraj spustenia zničujúceho leteckého útoku na sýrsku armádu, ktorý mohol pomôcť sýrskej odnože Al-Kájdy a/alebo Islamskému štátu vyhrať vojnu. hrozba „červenej čiary“ od prezidenta Obamu, ktorá ho varuje pred možnou vojenskou intervenciou USA, ak sýrska vláda rozmiestni chemické zbrane. Prečo si Asad a jeho armáda vybrali taký moment na spustenie smrtiaceho sarinového útoku mimo Damasku, pri ktorom zabili väčšinou civilistov, nedávalo zmysel.
Nakoniec však prípad obviňuje Asada zo sarinového útoku v roku 2013 zrútila.
Analýza vykonaná skutočnými odborníkmi na zbrane – ako Theodore Postol, profesor vedy, technológie a národnej bezpečnostnej politiky na MIT, a Richard M. Lloyd, analytik vojenského dodávateľa Tesla Laboratories – zistila, že strela, ktorá vyniesla sarin, mala veľmi krátkeho dosahu umiestňujúceho svoju pravdepodobnú palebnú pozíciu na povstaleckom území.
Neskôr o tom informoval novinár Seymour Hersh zapletený Turecké spravodajské služby pracujúce s džihádistickými rebelmi ako pravdepodobným zdrojom sarinu.
To sme sa dozvedeli aj v roku 2016 správa z americkej spravodajskej komunity varoval Obamu, aké slabé sú dôkazy proti Asadovi. Neexistoval žiadny „slam-dunk“ dôkaz, povedal riaditeľ národnej spravodajskej služby James Clapper. A Obama uviedol svoje odmietnutie washingtonskej militaristickej „príručky“ na bombardovanie Sýrie ako jeden zo svojich najpyšnejších momentov vo funkcii prezidenta.
S týmto pozadím by mal vládnuť extrémny skepticizmus, keď džihádisti a ich spojenci tvrdili, že sýrska vláda sa zapája do útokov chemickými zbraňami. Ale nebolo.
Širší kontext týchto neobjektívnych vyšetrovaní spočíva v tom, že vyšetrovatelia OSN a OPCW boli pod dohľadom silný tlak na potvrdenie obvinení proti Sýrii a iným cieľovým štátom.
Relatívna nezávislosť OSN vo vyšetrovacích snahách bola definitívne prelomená začiatkom tohto storočia, keď administratíva prezidenta Georgea W. Busha očistila agentúry OSN, ktoré neboli na palube hegemónie USA, najmä pokiaľ ide o intervencie na Blízkom východe. Práve teraz Západ obviňuje Rusko za kolabujúci konsenzus za vyšetrovaniami OSN, ale problém v skutočnosti pochádza z dlhodobej stratégie Washingtonu nútiť organizácie OSN, aby sa stali propagandistickými zbraňami pre geopolitické stratégie USA.
Prostredníctvom manipulácie s financovaním a výberom kľúčových členov personálu Bushova administratíva zosnovala prevzatie alebo aspoň neutralizáciu jednej organizácie pridruženej k OSN za druhou.
Napríklad v roku 2002 bol Bushov námestník námestníka ministra zahraničných vecí John Bolton na čele prevzatia OPCW, keďže Bush plánoval uviesť chemické zbrane ako hlavné ospravedlnenie pre inváziu do Iraku.
Generálny riaditeľ OPCW Jose Mauricio Bustani bol vnímaný ako prekážka, pretože naliehal na Irak, aby akceptoval konvencie OPCW o eliminácii chemických zbraní, čo by mohlo podkopať Bushovu logiku ZHN pre vojnu.
Hoci Bustani bol práve znovu zvolený na nové funkčné obdobie, brazílsky diplomat bol nútený odísť, aby ho v tejto práci nasledovali poddajnejší byrokrati, vrátane súčasného generálneho riaditeľa Ahmeta Uzumcu z Turecka, ktorý nielenže pochádza z krajiny NATO, ale slúžil ako turecký veľvyslanec pri NATO a Izraeli. [Podrobnosti nájdete na stránke Consortiumnews.comPodporovatelia „agresívnej vojny“ OSN.'”]
Od tých dní invázie do Iraku sa hra nezmenila. Americkí a iní západní predstavitelia očakávajú, že OSN a súvisiace agentúry prijmú alebo aspoň nebudú namietať proti geopolitickým intervenciám Washingtonu.
Jediný rozdiel je teraz v tom, že Rusko, jeden z piatich členov Bezpečnostnej rady s právom veta, hovorí, že už stačilo – a ruský odpor voči týmto zaujatým vyšetrovaniam sa ukazuje ako ďalšie nebezpečné horúce miesto v novej studenej vojne.
~~~~~~~~~
Investigatívny reportér Robert Parry v 1980. rokoch prelomil mnohé z príbehov Iran-Contra pre The Associated Press a Newsweek. Môžete si kúpiť jeho najnovšiu knihu, Americký ukradnutý príbeh, buď v vytlačiť tu alebo ako e-kniha (od Amazonka a barnesandnoble.com).
